Vatikán 13. apríla (RV) Odvaha, inteligencia, húževnatosť sv. Terézie Avilskej, jej cit pre krásu a duchovné materstvo svedčia o mimoriadnej role žien v dejinách Cirkvi i spoločnosti, pripomenul pápež František v posolstve pri polstoročnici vyhlásenia karmelitánskej mystičky za učiteľku Cirkvi.
Posolstvo Svätého Otca prečítali pri otvorení medzinárodného kongresu v Ávile zorganizovaného pri príležitosti 50. výročia vyhlásenia sv. Terézie od Ježiša za učiteľku Cirkvi. Kongres s titulom: „Výnimočná žena“ sa koná od 12. do 15. apríla prezenčnou i virtuálnou formou.
Svätú Teréziu Avilskú (1515-1582) vyhlásil za učiteľku Cirkvi 27. septembra 1970 sv. Pavol VI., pripomína Svätý Otec v posolstve, pričom zdôrazňuje: „Ona bola vôbec prvou ženou, ktorá prijala tento titul uznávajúci vzácnu náuku, ktorú nám Boh daroval v jej písomnostiach i v jej svedectve života.“
„Napriek piatim storočiam, ktoré nás oddeľujú od jej pozemského života, plameň, ktorý Ježiš v Terézii zapálil svieti aj naďalej v tomto svete, ktorý stále potrebuje statočných svedkov, schopných prelomiť akýkoľvek múr, či už hmotný, existenčný alebo kultúrny. Ona bola „výnimočnou ženou“, ako ju definoval sv. Pavol VI. Jej odvaha, inteligencia, húževnatosť, spojené s citlivosťou pre krásu a duchovným materstvom voči všetkým, ktorí sa priblížili k jej dielu, sú exemplárnym príkladom mimoriadnej úlohy, ktorú ženy zohrávali v priebehu cirkevných i spoločenských dejín.“
Svätá Terézia k nám aj dnes hovorí prostredníctvom svojich diel, pripomína pápež a dodáva:
„Mať ju za priateľku, spoločníčku a vodkyňu na našej pozemskej púti dodáva istotu a pokoj v duši. Jej príklad nie je len pre tých bratov a sestry, ktorí cítia povolanie k rehoľnému životu, ale pre všetkých, ktorí túžia napredovať na ceste očisťovania od všetkej svetskosti a ktorá vedie k zasnúbeniu sa s Bohom, do vznešených komnát vnútorného hradu.“
Svätá Terézia je nám inšpiráciou aj k prežívaniu bratstva medzi ľuďmi, píše pápež:
„Aby bola naša spoločnosť čoraz ľudskejšou a všetci sme mohli žiť v bratstve, ktoré pochádza od rovnakého Otca, sa nám ako program ponúka jej pozvanie „vstúpiť do seba“, aby sme sa stretli s Pánom (Vnútorný hrad, 2,1,1) a tak dosvedčovali, že „Boh sám stačí“.
V Roku sv. Jozefa pápež nezabudol ani na veľkú úctu sv. Terézie k ochrancovi Svätej rodiny, ktorú šírila aj medzi ľuďmi. Podobizeň sv. Jozefa nosila Terézia vždy pri sebe počas svojich ciest pri zakladaní kláštorov. Pápež píše:
„Vzala si ho za učiteľa, advokáta a orodovníka; jemu sa zverovala, s istotou, že dostane milosti, o ktoré ho prosila. (...) Svätci idú vždy ruka v ruke a podporujú nás vďaka dôvere, ktorú vkladáme do ich príhovoru. Nech za nás orodujú.“
