Bratislava/Rožňava 11. apríla (TK KBS) Božie milosrdenstvo nám hovorí predovšetkým o nesmiernej, nepochopiteľnej Božej láske voči nám. „Všetkým nám odporúčam veľkú dôveru v Pána, v Božie milosrdenstvo," uviedol pre TK KBS Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup.

- Čo nám hovorí Božie milosrdenstvo  a prečo je dôležité ho nasledovať?

Všetci poznáme obraz milosrdného Ježiša – voláme ho jednoducho obraz Božieho milosrdenstva. Tento obraz predstavuje Ježišovo veľkonočné tajomstvo – jeho smrť a zmŕtvychvstanie, ktoré nám prinieslo vykúpenie. Z Ježišovho - na kríži prebodnutého srdca prýštia lúče krvi a vody.

Božie milosrdenstvo nám hovorí predovšetkým o nesmiernej, nepochopiteľnej Božej láske voči nám. O láske Otca, ktorý dáva svojho Syna za nás až na smrť, o láske Syna, ktorý neváha prijať na seba hriechy sveta a umrieť za nás ukrutnou smrťou, o Duchu Svätom, ktorý je v tomto diele Láskou samou a rozlieva ovocie vykúpenia v slávení Eucharistie, vo sviatostiach... a robí nás schopnými otvárať sa Božiemu milosrdenstvu, prijímať ho. Ježiš Kristus nás prišiel zachrániť, oslobodiť od večného trestu a nesmierne túži, aby sme sa Božiemu milosrdenstvu otvorili všetci, prijali ho, dôverovali mu. V denníčku sv. sestry Faustíny sa môžeme dočítať, ako veľmi ho zraňuje naša nedôvera v jeho milosrdenstvo.

Je treba pamätať na to, že pokiaľ žijeme, Ježiš nám dáva čas obrátiť sa na Božie milosrdenstvo a vyprosovať obrátenie aj druhým: „Kým prídem ako spravodlivý Sudca, najprv prichádzam ako Kráľ milosrdenstva.“ (Den 83) Tým nepopiera, že nepríde ako sudca. Príde. Ale najprv prichádza ako kráľ milosrdenstva. Nemali by sme odkladať s obrátením, s otvorením sa Božiemu milosrdenstvu ani o minútu. Každá hodina sa môže stať časom spásy. Ak to budeme odkladať, riskujeme, že naše srdce bude stále viac chladnúť a „zamrzne“, nebude citlivé pre ponuku Božieho milosrdenstva.

Človek na základe úprimného poznania vlastnej slabosti a hriešnosti pochopí, ako veľmi potrebuje Božie milosrdenstvo. Stáva sa však aj citlivejším na okolitý svet a záleží mu na tom, aby sa aj iní otvorili Božiemu milosrdenstvu. Keď Ježiš hovoril sv. Faustíne o Hodine milosrdenstva, povedal: V tejto hodine vyprosíš  všetko pre seba aj pre druhých. Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu – milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou...“ (Den 1572)

Spomeňme si na Ježišove slová, ktoré povedal o hriešnici, ktorá spoznala pravdu o svojej duchovnej biede a svojim spôsobom Ježišovi svoje hriechy s veľkou ľútosťou vyznala: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, ten menej miluje“ (Lk 7,47). Ale menej sa odpúšťa tým, ktorí o to „veľké“ odpustenie nestoja, ktorí sa ešte stále chcú „spasiť“ sami. Komu sa veľa odpustí, ten potom dokáže odpúšťať aj iným. Učí sa od milosrdného Ježiša odpúšťať, hovoriť slová lásky, konať skutky lásky a modliť sa aj za ostatných, zvlášť za zomierajúcich predovšetkým Korunku Božieho milosrdenstva.

Aj v roku 2021, aj v roku alebo obrazne v „hodine“ ničivej pandémie, tohto celosvetového utrpenia, budeme sláviť Nedeľu Božieho milosrdenstva, sviatok, ktorý pre celú Cirkev vyhlásil sv. Ján Pavol II. v deň kanonizácie sestry Faustíny 30. apríla 2000. Opäť dostávame veľkú ponuku pre každého, pre celé ľudstvo. Pán Ježiš o tomto dni hovorí: „Túžim, aby prvá  nedeľa po Veľkej noci bola sviatkom milosrdenstva.“ (Den. 299)

Rád používam v súvislosti s touto nedeľou: „dnes v nebi „vetrajú“. Tých otvorov,  či „okien“, cez ktoré sa lejú veľké prúdy Božieho milosrdenstva na celý svet a na každého z nás je neúrekom. Cez tie „okná na nebi“, sa predovšetkým duše z očistca môžu dostávať do neba, po ktorom tak túžia; keď im to vyprosujeme, keď sa za nich modlíme, keď za nich obetujeme všetko to, čo v dnešný deň môžeme získať. Také veľké je Božie milosrdenstvo!

- Čo odporúčate ľuďom, aby sa k nemu ešte viac primkli?

Všetkým nám odporúčam veľkú dôveru v Pána, v Božie milosrdenstvo! Prežívame už druhý rok ťažké obdobie pandémie. Aj táto situácia je výzvou hľadať istotu tam, kde ju možno nájsť. Prajem všetkým, aby sme tak, ako apoštol Tomáš, ktorý dostáva od Pána dôkaz, že je to naozaj On, aby sme aj my dokázali spoznať v oslávených ranách Vykupiteľa nášho „Pána a Boha“. On sa k nám skláňa, aby nás zdvihol vždy, keď vyznávame, že mu dôverujeme, že ho milujeme a veľmi ho potrebujeme.

Nech sú našou častou modlitbou, zvlášť pri pohľade na obraz Božieho milosrdenstva slová: „Ó Krv a Voda, ktorá si vyšla z Najsvätejšieho Ježišovho Srdca ako prameň  milosrdenstva pre nás, dôverujem Ti.“ (Den 84)