Vatikán 6. apríla (RV) Vo Veľkonočný pondelok na poludnie sa pápež František spojil s veriacimi v priamom prenose zo Sály bibliotéky. V úvodnom príhovore vysvetlil biblický význam prítomnosti anjela ako zvestovateľa Kristovho vzkriesenia. Na záver špeciálne pozdravil všetkých starých ľudí a chorých.
Pri modlitbe veľkonočnej mariánskej antifóny „Raduj sa, nebies Kráľovná“, ktorá s nástupom nového liturgického obdobia vystriedala „Anjel Pána“ sa Svätý Otec ako zvyčajne pred udelením apoštolského požehnania modlil aj za duše zosnulých. Pred rozlúčkou sa zvlášť prihovoril starším a chorým týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, vo veľkonočnej atmosfére, ktorá charakterizuje dnešný deň, zdravím s vrúcnosťou všetkých vás, ktorí sa zúčastňujete na tomto modlitbovom momente cez komunikačné prostriedky. Myslím zvlášť na starých ľudí, na chorých, tých, ktorí sú v spojení z vlastného domu či z domova dôchodcov alebo domu opatrovateľskej starostlivosti. Zasielam im slovo povzbudenia a ocenenia ich svedectva. Som im nablízku.
Všetkým vám prajem, aby ste s vierou prežívali tieto dni Veľkonočnej oktávy, v ktorej sa predlžuje pamiatka Kristovho vzkriesenia. Využite každú dobrú príležitosť na to, aby ste boli svedkami radosti a pokoja Vzkrieseného Pána. Požehnanú, spokojnú a svätú Veľkú noc všetkým! Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“
Príhovor Svätého Otca
pred mariánskou antifónou Raduj sa, nebies Kráľovná 5. apríla 2021
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Pondelku po Veľkej noci sa hovorí aj Anjelský pondelok, lebo si v ňom pripomíname stretnutie anjela so ženami, ktoré prišli k Ježišovmu hrobu (porov. Mt 28,1-15). Anjel sa prihovoril ženám: „Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal ako povedal“ (v. 5-6). Toto vyjadrenie: „Vstal“ presahuje ľudské chápanie. Aj ženy, ktoré išli k hrobu a našli ho otvorený a prázdny, nedokázali prehlásiť: „Vstal z mŕtvych“, ale len povedať, že hrob je prázdny.
To, že Ježiš vstal z mŕtvych, mohol povedať iba anjel mocou toho, že je nebeským ohlasovateľom, mocou, ktorá mu bola daná Bohom, aby to povedal, tak ako anjel – a len anjel – mohol povedať Márii: „Počneš syna […] a bude sa volať Syn Najvyššieho“ (Lk 1,31). Preto dnešku hovoríme, že je Anjelským pondelkom, lebo len anjel môže mocou od Boha povedať: „Ježiš vstal z mŕtvych“.
Evanjelista Matúš rozpráva, že v to veľkonočné ráno „nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň“ (v. 2). Ten veľký kameň, ktorý mal byť pečaťou víťazstva zla a smrti, bol nakoniec daný pod nohy anjela, stal sa podnožku Pánovho anjela. Všetky plány a zátarasy Ježišových nepriateľov i prenasledovateľov vyšli nazmar. Všetky pečate boli rozlomené.
Obraz anjela sediaceho na kameni hrobu je konkrétnym
a viditeľným prejavom víťazstva Boha nad zlom, prejavom Kristovho víťazstva nad kniežaťom tohto sveta, prejavom víťazstva svetla nad temnotami. Ježišov hrob nebol otvorený prírodným úkazom, ale Pánovým zásahom. Anjelov výzor, dodáva Matúš, „bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh“ (v. 3). Tieto detaily sú symboly, ktoré potvrdzujú zásah samotným Bohom, nositeľom novej doby, posledných časov v dejinách, lebo Ježišovým vzkriesením začína posledné obdobie dejín, ktoré môže trvať tisíce rokov, no sú to posledné časy.
Následkom tohto Božieho zásahu je dvojaká reakcia. Reakcia strážnikov, ktorí nedokážu čeliť strhujúcej sile Boha a sú otrasení zemetrasením v ich vnútri: ostali ako omráčení (porov. v. 4). Moc zmŕtvychvstania poráža tých, ktorí boli použití na zaistenie zdanlivého víťazstva smrti. A čo mali urobiť tieto stráže? Ísť za tými, od ktorých dostali rozkaz strážiť hrob a povedať im pravdu.
Ocitli sa pred voľbou: buď povedať pravdu, alebo sa nechať presvedčiť tými, od ktorých dostali rozkaz strážiť hrob. Jediný spôsob na ich presvedčenie boli peniaze; a tak títo úbohí ľudia, chudáci, zapredali pravdu a s peniazmi vo vrecku išli povedať: „Nie, prišli učeníci a ukradli telo“. „Pán“ peniaz i tu, pri Kristovom vzkriesení, je schopný mať moc, aby ho poprel. Reakcia žien je však iná; tie sú vyslovene vyzvané Pánovým anjelom, aby sa nebáli: „Vy sa nebojte!“ (v. 5) a aby nehľadali Ježiša v hrobe. A nakoniec sa neboja.
V slovách anjela môžeme nájsť vzácne ponaučenie: nikdy sa neunavme hľadaním vzkrieseného Krista, ktorý dáva život v plnosti tým, ktorí sa s ním stretnú. Nájsť Krista znamená objaviť v srdci pokoj. Samotné ženy z Evanjelia, po prvotnom znepokojení, ktoré sa dá pochopiť, zakúšajú pravú radosť z toho, že znova nachádzajú Učiteľa živého (porov. v. 8-9).
V tomto veľkonočnom čase želám všetkým, aby mali takú istú duchovnú skúsenosť, aby do srdca, do svojich domovov a rodín prijali radostnú zvesť Veľkej noci: „Kristus vzkriesený z mŕtvych už viac neumiera, smrť nad ním už nepanuje“ (Antifóna na prijímanie). Veľkonočnou zvesťou je toto: „Kristus je živý, Kristus sprevádza môj život, Kristus je po mojom boku“. Kristus klope na dvere môjho srdca, aby som mu dovolil vstúpiť dnu, Kristus je živý. V tieto veľkonočné dni bude prospešné, ak si budeme opakovať: „Pán žije“.
Táto istota nás privádza k modlitbe dnes i počas celého veľkonočného obdobia: „Regina Caeli, laetare“ – čiže „Raduj sa, nebies Kráľovná“. Anjel Gabriel ju takto po prvý raz pozdravil: „Raduj sa, milosti plná“ (Lk 1,28). Teraz je Máriina radosť plná: Ježiš žije, Láska zvíťazila. Kiež je to aj našou radosťou!
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
