Vatikán 4. apríla (RV) Prinášame v plnom znení veľkonočné posolstvo Svätého Otca Františka, ktoré predniesol pred požehnaním Urbi et Orbi v nedeľu 4. apríla 2021 na poludnie z Vatikánskej baziliky. Pápež svoj príhovor predniesol za prítomnosti dvoch stoviek veriacich pri Oltári katedry v zadnej lodi baziliky.
Drahí bratia a sestry, požehnanú Veľkú noc! Požehnanú, svätú a pokojnú Veľkú noc!
Dnes zaznieva v každej časti sveta zvesť Cirkvi: „Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych, ako povedal. Aleluja.“
Zvesť Veľkej noci neukazuje fatamorgánu, nezjavuje magickú formulu, neukazuje cestu úniku pred ťažkou situáciou, ktorou prechádzame. Pandémia je ešte v plnom prúde; sociálna a ekonomická kríza je veľmi ťažká, zvlášť pre najchudobnejších; napriek tomu – a je to pohoršujúce – neustávajú ozbrojené konflikty a posilňujú sa vojenské arzenály. A toto je ten škandál dneška.
Pred touto, alebo lepšie uprostred tejto komplexnej skutočnosti, zvesť Veľkej noci vyjadruje v niekoľkých slovách udalosť, ktorá dáva nádej, čo nesklame: „Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych“. Nehovorí o anjeloch alebo duchoch, ale o človeku, človeku z mäsa a kostí, ktorý má tvár a meno: Ježiš. Evanjelium dosvedčuje, že tento Ježiš, ukrižovaný za Poncia Piláta preto, že povedal, že je Kristom, Božím Synom, vstal tretieho dňa z mŕtvych podľa Písiem a ako on sám predpovedal svojim učeníkom.
Ukrižovaný, nie iný, je vzkriesený. Boh Otec vzkriesil svojho Syna Ježiša, pretože naplnil do krajnosti jeho spásnu vôľu: vzal na seba našu slabosť, naše neduhy, našu vlastnú smrť; trpel naše bolesti, niesol tiaž našich neprávostí. Preto ho Boh Otec vyvýšil a teraz Ježiš Kristus žije naveky, a on je Pán.
A svedkovia podávajú správu o dôležitom detaile: vzkriesený Ježiš nesie vtlačené rany na rukách, nohách a boku. Tieto rany sú večnou pečaťou jeho lásky k nám. Ktokoľvek trpí ťažkú skúšku, na tele či na duchu, môže nájsť útočisko v týchto ranách, prijať prostredníctvom nich milosť nádeje, ktorá nesklame.
Vzkriesený Kristus je nádejou pre tých, čo ešte trpia kvôli pandémii, pre chorých a pre tých, čo stratili milovanú osobu. Pán nech im dá útechu a podporí úsilie lekárov a zdravotníkov. Všetci, najmä najkrehkejšie osoby, potrebujú pomoc a majú právo mať prístup k nevyhnutnej starostlivosti. To sa stáva ešte zrejmejším v tomto čase, keď sme všetci povolaní bojovať s pandémiou a vakcíny predstavujú podstatný nástroj v tomto zápase. V duchu „medzinárodnosti vakcín“, nabádam teda celé medzinárodné spoločenstvo k zdieľanému úsiliu prekonať meškania v ich distribúcii a umožniť podelenie sa s nimi, najmä pre najchudobnejšie krajiny.
Vzkriesený Ukrižovaný je útechou pre tých, čo stratili prácu alebo sa nachádzajú vo vážnych ekonomických ťažkostiach a sú pozbavení primeraných sociálnych zabezpečení. Pán nech podnieti konanie verejných autorít, aby sa všetkým, zvlášť rodinám vo väčšej núdzi, poskytla potrebná pomoc a primeraná podpora. Pandémia žiaľ dramaticky zvýšila počet chudobných a bezútešnosť tisícov ľudí.
„Je potrebné, aby chudobní každého druhu nanovo začali dúfať,“ povedal sv. Ján Pavol II. pri svojej ceste na Haiti. A práve k drahému haitskému ľudu smerujú v tento deň moje myšlienky a moje povzbudenie, aby sa nedal zdrviť ťažkosťami, ale hľadel do budúcnosti s dôverou a nádejou. A povedal by som, že myslím osobitne na vás, drahé sestry a bratia na Haiti. Som vám na blízku, som pri vás a chcel by som, aby sa problémy pre vás definitívne vyriešili. Modlím sa za to, drahí bratia a sestry Haiťania.
Vzkriesený Ježiš je nádejou pre mnohých mladých, ktorí boli donútení stráviť dlhé obdobie bez možnosti navštevovať školu alebo univerzitu a prežívať čas s priateľmi. Všetci potrebujeme žiť skutočné ľudské vzťahy, a nie iba virtuálne, zvlášť vo veku, keď sa formuje charakter a osobnosť. Počuli sme to v tento piatok pri krížovej ceste detí. Som blízko mladým celého sveta a teraz najmä tým v Mjanmarsku, ktorí sa usilujú o demokraciu, dávajú počuť svoj hlas pokojne, vedomí si toho, že nenávisť možno rozptýliť iba láskou.
Svetlo Vzkrieseného nech sa stane prameňom znovuzrodenia pre migrantov na úteku pred vojnou a biedou. V ich tvárach rozpoznávame znetvorenú a trpiacu tvár Pána, ktorý vystupuje na Kalváriu. Nech im nechýbajú konkrétne prejavy solidarity a ľudského bratstva, záloh víťazstva života nad smrťou, ktoré slávime v tento deň. A ďakujem krajinám, ktoré veľkodušne prijímajú trpiacich, hľadajúcich útočisko; najmä Libanonu a Jordánsku, ktoré prejavujú pohostinnosť množstvu utečencov unikajúcich zo sýrskeho konfliktu.
Libanonský národ, ktorý prechádza obdobím ťažkostí a neistôt, nech zakúsi útechu vzkrieseného Pána a nech ho podporuje medzinárodné spoločenstvo v jemu vlastnom povolaní byť krajinou stretnutia, spolunažívania a pluralizmu.
Kristus, náš pokoj, nech dá, aby konečne ustalo rinčanie zbraní v milovanej a trýznenej Sýrii, kde milióny osôb žijú už v neľudských podmienkach, ako aj v Jemene, ktorého dianie je obkolesené ohlušujúcim a pohoršujúcim tichom, a v Líbyi, kde sa konečne ukazuje východisko z desaťročia sporov a násilných stretov. Všetky zapojené strany nech sa účinne usilujú o to, aby prestali konflikty a umožnilo sa národom vysileným vojnou žiť v pokoji a začať s obnovou jednotlivých krajín.
Zmŕtvychvstanie nás privádza prirodzene do Jeruzalema. Preň prosíme od Pána pokoj a istotu (porov. Ž 122), aby odpovedal na povolanie byť miestom stretnutia, kde sa všetci môžu cítiť bratmi, a kde Izraelčania a Palestínčania znovu nájdu silu pre dialóg, aby dosiahli stabilné riešenie, ktoré vidí dva štáty žiť bok po boku v pokoji a prosperite.
V tento sviatočný deň sa moje myšlienky vracajú aj do Iraku, ktorý som mal radosť navštíviť minulý mesiac, a za ktorý sa modlím, aby pokračoval na začatej ceste nastolenia mieru, aby sa uskutočnil Boží sen o jednej ľudskej rodine pohostinnej a ústretovej voči všetkým svojim deťom (porov. Medzináboženské stretnutie v Ure, 6. marca 2021).
Sila Vzkrieseného nech podporuje africké národy, ktoré vidia vlastnú budúcnosť ohrozenú vnútornými násilnosťami a medzinárodným terorizmom, zvlášť v Saheli a v Nigérii, ako aj v oblasti Tigray a Cabo Delgado. Nech pokračujú úsilia o nájdenie pokojných riešení konfliktov, v rešpektovaní ľudských práv a posvätnosti života, s bratským a konštruktívnym dialógom v duchu zmierenia a praktickej solidarity.
Priveľa vojen a priveľa násilia je ešte vo svete! Pán, ktorý je naším pokojom, nech nám pomáha zvíťaziť nad mentalitou vojny. Nech udelí tým, čo sú väznení v konfliktoch, zvlášť na východnej Ukrajine a v Náhornom Karabachu, aby sa vrátili šťastne a v zdraví k svojim rodinám, a nech inšpiruje vlády celého sveta zastaviť beh za novým vyzbrojovaním. Na dnes, 4. apríla, pripadá Medzinárodný deň proti nášľapným mínam, zákerným a hrozným výbušninám, ktoré zabíjajú alebo zmrzačujú každý rok mnoho nevinných osôb a zabraňujú ľudstvu „vedno kráčať cestami života, bez strachu z nástrah zničenia a smrti“ (sv. Ján Pavol II., Anjel Pána, 28. februára 1999). O čo lepší by bol svet bez týchto nástrojov smrti!
Drahí bratia a sestry, aj tento rok na rozličných miestach mnohí kresťania slávili Veľkú noc za silných obmedzení a niekedy dokonca bez možnosti mať prístup k liturgickým sláveniam. Modlime sa, aby tieto obmedzenia, ako každé obmedzenie slobody kultu a náboženstva vo svete, mohli byť odstránené a každý mal možnosť slobodne sa modliť a chváliť Boha.
Medzi mnohorakými ťažkosťami, ktorými prechádzame, nezabudnime nikdy, že sme uzdravení Kristovými ranami (porov. 1 Pt 2,24). Vo svetle Vzkrieseného sú naše utrpenia premenené. Tam, kde bola smrť, je teraz život, kde bol zármutok, teraz je útecha. Tým, že Ježiš objal kríž, dal zmysel našim utrpeniam; a teraz prosíme, aby sa prospešné účinky tohto uzdravenia rozšírili do celého sveta. Požehnanú, svätú a pokojnú Veľkú noc!
(Preklad: Slovenská redakcia VR, Marek Vaňuš SVD)
