[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 12. 04. 2021   Meniny má Estera       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Veľkonočná vigília: Trojitý odkaz Ježišovej výzvy ísť do Galiley
P:3, 04. 04. 2021 07:37, ZAH



Veľkonočná vigília

Foto: ScP-Vatican


Vatikán 4. apríla (RV) V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka zo slávenia veľkonočnej vigílie v sobotu 3. apríla v Bazilike sv. Petra.

Pápež František slávil Vigíliu Kristovho vzkriesenia pri Oltári katedry. Vstupný obrad svetla sa začal pod priečelím chrámu o 19.30. Koncelebrovalo okolo 50 kardinálov a členov Rímskej kúrie za účasti dvoch stoviek veriacich.


Homília Svätého Otca
Veľkonočná vigília, 3. apríla 2021
Ženy si mysleli, že nájdu mŕtve telo na pomazanie, namiesto toho našli prázdny hrob. Išli oplakávať mŕtveho, a namiesto toho počuli ohlasovanie života. Preto sa týchto žien, ako hovorí Evanjelium «zmocnila hrôza a strach» (Mk 16,8). Boli plné úľaku, ustrašené a plné úžasu. Úžas: v tomto prípade je to strach zmiešaný s radosťou, ktorý prekvapil ich srdce, keď videli veľký kameň od hrobu odvalený a vo vnútri mladíka odetého v bielom.
Je nádherné počúvať tieto slová: «Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych.» (v. 6). A potom pozvanie: «Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte...» (v. 7). Prijmime i my toto pozvanie, Veľkonočné pozvanie: poďme do Galiley, kam už pred nami ide Zmŕtvychvstalý Pán. Ale čo to znamená „ísť do Galiley“?
Ísť do Galiley znamená predovšetkým začať nanovo. Pre učeníkov je to vrátiť sa na miesto, kde ich prvý krát vyhľadal Pán a povolal ich nasledovať ho. Je to miesto prvého stretnutia a miesto prvej lásky. Od toho momentu zanechajúc siete nasledovali Ježiša, načúvajúc jeho kázaniam a vidiac divy, ktoré konal. A predsa, i keď boli stále s ním, nechápali ho do hĺbky, často neporozumeli jeho slovám a zoči-voči krížu utiekli a nechali ho samého.
Napriek tomuto zlyhaniu sa Zmŕtvychvstalý Pán ukazuje ako ten, ktorý znovu ide pred nimi do Galiley; predchádza ich, čiže je pred nimi. Volá ich a neúnavne znovu povoláva nasledovať ho. Zmŕtvychvstalý im hovorí: „Začneme odtiaľ, kde sme začínali. Začneme znovu. Chcem vás znovu pri sebe, napriek všetkým zlyhaniam“. V tejto Galilei sa učíme úžasu z nekonečnej lásky Pána, ktorá načrtáva nové chodníky uprostred ciest našich porážok. A takýto je Pán: naznačuje nové chodníky uprostred ciest našich porážok. On je taký, a pozýva nás do Galiley, aby toto urobil.  
Hľa, toto je prvý odkaz Veľkej noci, ktorý by som vám chcel odovzdať: vždy je možné začať znova, pretože vždy existuje nový život, ktorý je Boh schopný v nás rozbehnúť napriek všetkým našim zlyhaniam. Aj z trosiek nášho srdca  – každý z nás pozná trosky vlastného srdca – aj z nich môže Boh vybudovať umelecké dielo, aj z polámaných kúskov našej ľudskosti môže Boh pripraviť nové dejiny. On nás vždy predchádza: na kríži utrpenia, opustenosti a smrti, tak ako i v sláve života, ktorý je vzkriesený, príbehu, ktorý sa zmení, nádeje, ktorá sa znovuzrodí. A v týchto tmavých mesiacoch pandémie počujeme zmŕtvychvstalého Pána, ktorý nás pozýva znovu začať, a nikdy nestratiť nádej.
Ísť do Galiley na druhom mieste znamená kráčať novými cestami. Je to pohnúť sa opačným smerom ako je hrob. Ženy hľadajú Ježiša v hrobe, čiže idú si pripomínať to, čo s ním prežili, a čo je teraz navždy stratené. Idú rozdúchavať svoj smútok. Je to obraz viery, ktorá sa stala pripomínaním si nejakej krásnej, ale skončenej skutočnosti, iba na spomínanie. Mnohí – aj my – žijú „vieru spomienok“, akoby bol Ježiš osobou z minulosti, priateľom z mladosti, ktorá je už vzdialená, niečím, čo sa odohralo už dávno, keď ako deti navštevovali katechizmus. To je viera tvorená zo zvykov, vecí minulých, pekných spomienok detstva, čo sa ma už viac nedotýka, už ma to neoslovuje.
Ísť do Galiley naopak znamená naučiť sa, že viera, aby bola živá, sa musí dať na cestu. Musí si každý deň oživiť ten začiatok cesty, úžas z prvého stretnutia. A potom dôverovať, bez nazdávania sa, že už všetko pozná, ale s pokorou toho, kto sa nechá prekvapovať Božími cestami. My mávame strach z Božích prekvapení; zvyčajne sme ustráchaní, že by nás Boh prekvapil. A dnes nás Pán pozýva nechať sa prekvapiť. Poďme do Galiley objaviť, že Boha nemožno zaradiť medzi spomienky z detstva, ale je živý, vždy prekvapujúci. Zmŕtvychvstalý nás nikdy neprestane udivovať.
A toto je druhý odkaz Veľkej noci: viera nie je repertoárom minulosti, Ježiš nie je prekonanou osobnosťou. Je živý, tu a teraz. Kráča s tebou každý deň, v situácii, ktorú prežívaš, v skúške, ktorou prechádzaš, v snoch, ktoré v sebe nosíš. Otvára nové cesty tam, kde sa ti zdá, že nie sú, núti ťa ísť proti prúdu, opačne ako banovať či ostávať pri „pocite minulosti“. Aj keď sa ti všetko zdá stratené, prosím ťa, otvor sa s úžasom jeho novosti: prekvapí ťa.   
Ísť do Galiley znamená navyše ísť k hraniciam. 

Pretože Galilea je najvzdialenejšie miesto: v tom zmiešanom a pestrom regióne bývajú tí, ktorí sú najďalej od rituálnej čistoty Jeruzalema. A predsa svoju misiu začal Ježiš odtiaľ, adresoval svoje ohlasovanie tým, ktorí sa s námahou uberajú každodenným životom, adresoval svoje ohlasovanie vylúčeným, slabým, chudobným, aby bol tvárou a prítomnosťou Boha, ktorý neúnavne hľadá toho, kto je skľúčený alebo zblúdený, kto sa pohybuje až na samom existenciálnom okraji, pretože v jeho očiach nikto nie je posledný, nikto vylúčený.
Zmŕtvychvstalý žiada svojich, aby išli práve tam, aj dnes nás žiada ísť do Galiley, do tejto ozajstnej „Galiley“. Je to miesto každodenného života, sú to ulice, ktorými každý deň prechádzame, sú to kúty našich miest, do ktorých Pán ide pred nami a sprítomňuje sa práve v živote toho, kto ide okolo a podelí sa so svojím časom, svojím domom, prácou, námahou a nádejou.
V Galilei sa učíme, že môžeme nájsť Zmŕtvychvstalého v tvárach bratov, v nadšení toho, kto sníva i v rezignácii toho, kto je skľúčený, v úsmevoch toho, kto sa raduje i v slzách toho, kto trpí, predovšetkým v chudobných a v tom, kto sa ocitol na okraji. Užasneme nad tým, ako sa Božia veľkosť odhaľuje v maličkosti, ako jeho krása žiari v jednoduchých a v chudobných.
A je tu teda tretí odkaz Veľkej noci: Ježiš, Zmŕtvychvstalý, nás bezhranične miluje a navštevuje v každej našej situácii života. Zasadil svoju prítomnosť do srdca sveta a pozýva aj nás prekonať prekážky, zvíťaziť nad predsudkami, priblížiť sa k tým, čo sú nám po boku každý deň, aby sme znovu objavili milosť každodennosti. Spoznávajme ho prítomného v našich Galileách, v živote každého dňa. S ním sa život zmení. Pretože ponad všetky porážky, zlo a násilie, ponad smrť, Zmŕtvychvstalý žije a on vedie naše dejiny.  
Sestra, brat, ak si v túto noc nesieš v srdci temnú hodinu, deň, ktorý ešte nevzišiel, pochované svetlo, rozbitý sen, choď, otvor srdce s úžasom veľkonočnému ohlasovaniu: „Nebojte sa, vstal z mŕtvych! Čaká ťa v Galilei“. Tvoje očakávania neostanú nenaplnené, tvoje slzy budú zotreté, tvoje strachy budú premožené nádejou. Lebo vedz, že Pán ťa vždy predchádza, kráča vždy pred tebou. A s ním sa vždy znovu začína život.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)

 



( TK KBS, RV, mh, jb; rp ) 20210404002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]