Bratislava 31. marca (TK KBS) Obdobie pôstu v Lydke Chovancovej z Teriakoviec vždy vyvolávalo potrebu niečo si odrieknuť, niečoho sa vzdať. Ako povedala v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS, tohto roku je to o to ťažšie, že majú doma novorodenca. Na Popolcovú stredu, ktorou sa začal pôst, mali doma len týždňové bábätko. „Pri starostlivosti o novorodenca, rodinu a zotavovaní sa po pôrode som si len tak akosi letmo uvedomovala, že práve začalo obdobie pôstu,“ hovorí mamička šiestich detí. 

Minulý rok pôst prežívali v rodine veľmi intenzívne. „Tešila som sa, že konečne vďaka karanténe, môžeme s deťmi ísť viac do hĺbky a zatiahnuť na hlbinu. Na popolcovú stredu sme zasypávali do piesku kartičku s textom aleluja, ktorú deti vyrobili a na vrch sme uložili 40 kamienkov. Každý deň sme tak počas večernej spoločnej modlitby vždy jeden kamienok odtiaľ vzali a tak sa postupne približovali k Veľkej noci, kedy sme kartičku s Aleluja opäť radostne vytiahli,“ povedala Lydka. 

Pôstom ich tiež sprevádzal „exodus s deťmi“. Každý týždeň bol zameraný na nejakú časť tela aj s aktivitami. „Napriek potreby sa niečoho vzdať, aj to bolo sem tam súčasťou, sme sa snažili deťom ukázať tú druhú stránku - a to byť k sebe viac všímavejší, láskavejší, urobiť radosť druhému, modliť sa za druhých… Snažíme sa, aby deti pozerali na pôst aj ako na obdobie, čo ja môžem dať a nie na to čo mi to vezme, čo si odrieknem,“ uviedla.

Veľký týždeň prežili veľmi intenzívne. Spoločne si urobili Getsemanskú záhradu. „Na Zelený štvrtok sme mali nekvasené chlebové posúchy, aby deti videli, aký chlieb sa vtedy jedol. Taktiež sme mali obrad umývania nôh, keď manžel ako hlava rodiny umyl nohy všetkým ostatným. Pre deti to bolo veľmi hlboké zvlášť pre našich pubertiakov - bolo to o pokore a láske. Na veľký piatok sme si spravili krížovú cestu po celom dome. Pri každom zastavení bol obrázok a nejaký symbol. K jednotlivým zastaveniam sme nepridávali žiadne zamyslenia, chceli sme, aby vynikla podstata každého zastavenia skrz samotné symboly, ktoré si deti mohli ohmatať rukami,“ spomína Lydka. 

Sobota večer po zotmení patrila domácej liturgii svetla,  pri ktorej vytvorili sprievod. „Mali sme pripravený stôl a každý k nemu niečo niesol - obrus, písmo, kvety, vázu, kríž,… . Na čele sprievodu bol manžel  s paškálom. Spoločne sme sa modlili, čítali z písma. Neskôr si menšie deti vytvárali z papiera svoj vlastný paškál. Nedeľa patrila oslave, že Kristus vstal z mŕtvych - vybratím kartičky Aleluja a odvalenému kameňu z hrobu v našej záhrade,“” približuje minuloročnú Veľkú noc v rodine Lydka.

Tohto roku však nemajú veľké očakávania, keďže popri malom bábätku je to náročné. „Snáď sa nám niečo podarí zopakovať a možno dáme niečo nové. Všetkým prajeme, aby sme hlboko prežili dni Veľkého týždňa - týždňa, ktorý zmenil svet,“ dodala.