[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 15. 04. 2021   Meniny má Fedor       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pred 120 rokmi sa narodila blahoslavená Miriam Terézia Demjanovičová
P:3, 25. 03. 2021 11:45, DOM



Miriam Terézia Demjanovičová

Foto: Wikimedia


Bratislava 25. marca (TK KBS) Pred 120 rokmi sa narodila Miriam Terézia Demjanovičová (26. 3. 1901). V roku 2014 bola blahorečená ako rehoľná sestra z Kongregácie milosrdných sestier sv. Alžbety. Miriam, ktorá sa narodila 26. marca 1901 v meste Bayonne (USA), pochádzala z rodiny slovenských gréckokatolíckych prisťahovalcov z Bardejova.

Zomrela vo veku 26 rokov, 8. mája 1927 v New Jersey. Emeritný pápež Benedikt XVI. jej 10. mája 2012 prisúdil hrdinský stupeň čností, ktorý sa spája s titulom „ctihodná” (venerabilis). Dekrét potvrdzujúci zázrak na príhovor sestry Miriam bol zverejnený na základe autorizácie pápeža Františka 17. decembra 2013.

Vtedajší prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato SDB v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas opísa život a čnosti Miriam Terézie Demjanovičovej nasledovne: „Príklad zbožných rodičov posilňoval dušu dievčatka, ktoré už odmala dostalo milosť chápania významu toho, čo znamená vždy konať Božiu vôľu. Silne pociťovala prítomnosť a osobitnú ochranu svojho anjela strážneho, ktorý jej často pomáhal tam, kde mala nedostatky. Takže, zatiaľ čo jej život prebiehal zdanlivo bežným spôsobom, už odmala zakúšala osobitné privilégiá bežné pre mnohých veľkých mystikov.“

Podľa slov kardinála Amata bola sestra Miriam nesmierne inteligentná a aj keď mala túžbu vstúpiť do kláštora, splnila poslednú vôľu matky a študovala na vysokej škole, kde sa preukázal je talent, zmysel pre humor a veľkodušnosť, ale aj jej zbožnosť. Denne sa zúčastňovala svätej omše, modlila sa ruženec, navštevovala Sviatosť oltárnu, denne sa venovala meditácii a kontemplovala krížovú cestu.

Po skončení vysokej školy v roku 1924 vstúpila do kláštora Milosrdných sestier sv. Alžbety v Convent Station (USA). „V noviciáte bola vzorom čností, a to najmä poslušnosti. Vyznačovala sa nezvyčajnou vľúdnosťou, ktorá nerobila rozdiely medzi ľuďmi. Vždy pripravená odpustiť, chválila dobro vykonané druhými, hovorila často o čnostiach, a to s jednoduchosťou a presvedčením, ktoré vychádzali z rýdzosti jej života. ... Bola dokonalá a hrdinská v bežnom kláštornom živote. Mala dar hlbokého chápania toho, čo znamená láska k Ježišovi na kríži a v Eucharistii a čo znamená prítomnosť Božej milosti v dušiach.“

Kardinál Amato ďalej spomenul jej obdiv k svätým, a to predovšetkým k sv. Terézii z Avily a k sv. Terézii od Dieťaťa Ježiša. V písomnej podobe sa po nej zachovali spisy s názvom Väčšia dokonalosť (Greater perfection). Ide o súbor meditácií pre spolusestry novicky, ktoré napísala na želanie svojho spovedníka a predstavenej. (Pod názvom Kvet z bardejovských záhonov ju neskôr v Kanade do slovenčiny preložil a vydal slovenský jezuita páter Štefan Senčík.)

A ako sa stalo, že zomrela taká mladá? „V januári 1927 bola hospitalizovaná pre vyčerpanie. O niekoľko mesiacov neskôr bola operovaná na zápal slepého čreva. Po náhlom zápale pobrušnice umrela 8. mája spomínaného roku, vo svojich 26 rokoch. Utrpenie prijala s úsmevom na perách. Po jej smrti sa povesť o jej svätosti rozšírila nielen medzi rehoľnými sestrami, ale aj medzi laikmi, ktorým na jej príhovor dostalo veľké množstvo milostí.“ Ako dodal kardinál Amato, radosť, akú mala Miriam Terézia Demjanovičová zo života v reholi dokumentujú slová, ktoré napísala svojej predstavenej: «Teraz už čas pre mňa neexistuje, keďže už žijem vo večnosti». (Poznámka: V správe sú využité staršie informácie z Vatikánskeho rozhlasu)



( TK KBS, rv, tk, ml; pz ) 20210325030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]