[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 19. 04. 2021   Meniny má Jela       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Stanovisko SKCH k Zákonu o sociálnych službách a jeho financovaniu
P:3, 25. 03. 2021 11:25, DOM



Bratislava 25. marca (TK KBS) Slovenská katolícka charita zverejnila stanovisko k zákonu o sociálnych službách. Prinášame ho v plnom znení.

Stanovisko SKCH k Zákonu o sociálnych službách a jeho financovaniu

Zákon o sociálnych službách je v oblasti financovania nejednoznačný, v oblasti kontroly výpočtov výšky finančných príspevkov pre poskytovateľov nevykonateľný a pre malé zariadenia sociálnych služieb rodinného typu likvidačný, uvádza vo svojom vyhlásení Slovenská katolícka charita. V zákone 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSS) sa v § 61 ods. 6) hovorí, že poskytovanie sociálnej služby s kapacitou nižšou ako 40 miest má prednosť pred poskytovaním sociálnej služby v zariadení s vyššou kapacitou. Všetky ostatné paragrafy ZoSS hovoria pravý opak. Pravdou je, že nízko kapacitné zariadenia rodinného typu nedokážu podľa tohto zákona racionálne existovať.

V roku, keď majú zariadenia problém ekonomicky prežiť kvôli pandémií spojenej s ochorením COVID- 19 je niekoľko ďalších príčin, prečo majú takéto malé zariadenia problém:

1. Ministerstvo práce SR uhrádza poskytovateľom len časť miezd a odvodov. Zvyšné prevádzkové náklady týchto zariadení by mali byť hradené samosprávami aj samotnými klientmi resp. ich rodinnými príslušníkmi. Na prvý pohľad vyzerá takýto vzorec logický, zrozumiteľný a jasný. Problém je však v tom, že samosprávy si neplnia svoje povinnosti buď vôbec, alebo len v nedostatočnej miere. Zákon umožňuje samosprávam vyhýbať sa povinnostiam, a to vo viacerých ustanoveniach. Na strane obecných samospráv sa najviac účelovo využíva v zákone ustanovenie § 75 ods.(1), ktoré hovorí, že obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi, ak o poskytovanie tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa  požiadala obec. Mnohé samosprávy sa vyhýbajú tejto povinnosti tak, že jednoducho nepožiadajú poskytovateľa o poskytovanie sociálnej služby pre svojho občana. Ako dôvod najčastejšie uvedú nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte obce.

2. Klienti a ich rodinní príslušníci sú v zákone chránení tzv. ochranou príjmov. Čiže, ak je v nejakom zariadení viacero klientov s nízkymi príjmami, ktoré na úhradu nepostačujú, takéto zariadenie má existenčné problémy.

3. Nedostatok klientov a nemožnosť vybrať si klienta sa týka zvlášť malých zariadení rodinného typu a sociálnych služieb v kompetencii vyšších územných celkov (VÚC), kde musia akceptovať kedy a koho im príslušná VÚC pošle.

4. Ďalším veľmi objektívnym dôvodom je vyhýbanie sa obcí uhradiť plnú výšku finančného príspevku vypočítaného podľa zložitého vzorca v zákone o sociálnych službách. Ak je obec ochotná poskytnúť takýto finančný príspevok, tak len za podmienky, že si sama určí načo má a iba toľko poskytne. Všetky vzorce v zákone sú v takomto prípade irelevantné, idú bokom a neverejný poskytovateľ musí byť spokojný, že vôbec dostane aspoň niečo na pokrytie prevádzky svojho zariadenia.

5. V prípade finančných príspevkov, ktoré spadajú do kompetencie VÚC, prax ukázala ďalšie problémy, ktoré zákon o sociálnych službách nerieši alebo nepomenúva dosť jednoznačne.  Za všetky spomeniem financovanie malých zariadení s celkovou kapacitou do 40 miest v podmienkach KSK. Sem patrí aj zariadenie rodinného typu vo Vojčiciach s celkovou kapacitou 24 miest, zariadenie rodinného typu v Spišských Vlachoch s celkovou kapacitou 28 miest. Pre tieto zariadenia by mal KSK poskytnúť finančný príspevok na základe porovnania výdavkov vo svojich zariadeniach rovnakého druhu sociálnej služby s kapacitou do 40 miest. V prepočtoch KSK je to zariadenie IDEA Prakovce, kde podľa registra poskytovateľov eviduje 39 miest DSS s celoročnou pobytovou formou, avšak vo Výročnej správe zariadenia IDEA Prakovce za rok 2019 je uvedené „Zariadenie ODEA – DSS poskytuje k 31.12.2019 sociálne služby 122 prijímateľom sociálnych služieb“. Takže KSK, alebo ktorémukoľvek VÚC, stačí rozdeliť kapacity veľkých zariadení na viacero druhov sociálnych služieb s menšími kapacitami a môžu  vypočítavať finančné príspevky neverejným poskytovateľom s kapacitami do 40 miest podľa priemerov vypočítaných z kapacít nad 100 miest.  V prípade takého malého zariadenia rodinného typu, aké má charita vo Vojčiciach a charita v Spišských Vlachoch, sa teda ráta jednotkový náklad pre výpočet príspevku zo 4 až 5 násobne vyššej kapacity. Samozrejme, že následne finančný príspevok od VÚC v tejto sociálnej službe nestačí pokryť náklady neverejných poskytovateľov. Tí sú nútený hľadať na prevádzku týchto sociálnych služieb dodatočné zdroje v rôznych formách zbierok a darov od občanov alebo firiem. Zákon o sociálnych službách potrebuje zmenu v oblasti financovania, pretože v opačnom prípade budú malé zariadenia sociálnych služieb rodinného typu odsúdené na zánik.

6. Pandémia COVID 19 všetky tieto negatívne javy ešte znásobila, pretože sa v praxi začína prejavovať vysoká úmrtnosť vyšších vekových skupín klientov. Zároveň sa rodiny snažia, ak sa to len dá, zo strachu z ochorenia na COVID 19, neposielať rodinného príslušníka do akéhokoľvek zariadenia či už ambulantnej alebo pobytovej formy. Pre zariadenia rodinného typu je najdrahšie lôžko – prázdne lôžko. Na uprázdnené lôžka neprídu žiadne financie. Ak tento stav bude trvať dlhšie obdobie, malé zariadenia rodinného typu ho napriek enormnému úsiliu nemusia zvládnuť.

Všetky tieto faktory sa negatívne podpísali na fungovaní charitných zariadení vo Vojčiciach a aj v Spišských Vlachoch. V minulosti neboli tieto vplyvy až také výrazné, no počas pandémie jej vplyv ešte zvýšil negatívne dopady. Preto charitám budú zdroje na dofinancovanie malých zariadení veľmi chýbať. „Malé zariadenia rodinného typu, ktoré prevádzkujú charity na Slovensku bez darov od verejnosti nemôžu prežiť, financovanie sociálnych služieb je pre nich nastavené likvidačne“, uzavrel Erich Hulman, generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity.

Slovenská katolícka charita je najväčší neverejný poskytovateľ sociálnych služieb na Slovensku; prostredníctvom desiatich diecéznych a arcidiecéznych charít prevádzkuje viac ako 300 zariadení a služieb, ktoré pomáhajú núdznym po celom Slovensku.

TK KBS informovala Monika Molnárová



( TK KBS, mmo, ml; pz ) 20210325027   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]