Vatikán 24. marca (TK KBS) Najdôležitejší objav biblickej archeológie od okamihu nájdenia Kumránských zvitkov na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia - tak predstavuje najnovší nález starozákonných fragmentov profesor Marcello Fidanzio, riaditeľ Inštitútu archeológie a kultúry biblických krajín. Ako zdôrazňuje, táto udalosť nás upozorňuje, že rekonštrukcia biblického textu ešte neskončila. Svätá zem a najmä Judská púšť skrýva ešte nejedno tajomstvo.

Zlomky textov, predstavených verejnosti minulý týždeň, sú takmer dvetisíc rokov staré a obsahujú verše z kníh malých prorokov, najmä Zachariáša a Nahuma. Pre biblistu sú o to dôležitejšie, že pochádzajú z obdobia, keď sa formovala konečná verzia Písma.

"Sú to malé zlomky, dosť obmedzený počet veršov grécky písaného Starého zákona. Svedčia však o tom, že na začiatku II. storočia sa zachováva ešte to, čo bádatelia nazývajú "tekutosťou" textu. Znamená to, že sme doteraz v období, v ktorom nebol biblický text definitívne ustálený, v období, keď sa Biblia ešte utvára. Vďaka týmto objavom poznávame malý úsek tejto histórie, jej nový variant. Zaujímavé je, že v tomto texte nie je Božie meno - teda tie štyri písmená, ktoré sa nesmú vysloviť - zapísané grécky, ale hebrejsky, totiž v paleohebrejštine, v jazyku, ktorý sa používal v časoch prvého chrámu. Dokazuje to, že podobne ako v Ježišovej dobe sa k Božiemu menu pristupovalo s veľkou úctou, nebolo vyslovované. A najmä, aby sa predišlo chybe, bolo zapisované iným spôsobom,  použitím inej abecedy. Týmto spôsobom bol čitateľ varovaný, že toto meno sa nemá čítať. Svedčí to o veľkej úcte alebo skôr o posvätnosti v prístupe k textu Písma."

Profesor Fidanzio tiež poznamenáva, že nový objav má veľký význam aj pre Izrael a sionizmus. Potvrdzuje totiž zakorenenie Židov na tomto území.