Vatikán 19. marca (RV) V piatok 19. marca vstupuje Cirkev do slávenia osobitného „Roka rodiny Amoris laetitia“, vyhláseného Svätým Otcom Františkom pri príležitosti 5. výročia vydania jeho posynodálnej apoštolskej exhortácie o láske v rodine. Deň predtým predstavili v Tlačovom stredisku Svätej stolice ciele a náplň tematického roka vedúci Dikastéria pre laikov, rodinu a život, ktoré zastrešuje pripravované podujatia.

Novinárom sa prihovorili prefekt dikastéria kardinál Kevin Farrell, podsekretárka dikastéria Gabriella Gambinová a manželský pár Valentina a Leonardo Nepi z talianskeho Arezza.

Kardinál Kevin Farrell vysvetlil cieľ usporiadania Roka rodiny Amoris laetitia s poukázaním na svedectvo nádeje, ktorú kresťanská rodina predstavuje práve v súčasnej dobe pandémie:  

„Pretrvávajúca situácia pandémie na medzinárodnej úrovni vytvára v nás všetkých obavy a utrpenie, no nemá nás preto paralyzovať. Naopak, práve v tomto osobitnom čase zmätku, my kresťania sme povolaní byť svedkami nádeje. Misii Cirkvi totiž prináleží byť vždy ohlasovateľkou dobrej zvesti Evanjelia. Stojí za povšimnutie, že apoštolské exhortácia Amoris laetitia sa začína práve týmito slovami: «Kresťanské ohlasovanie, ktoré sa týka rodiny, je naozaj dobrou správou»(č. 1).“

Aj 5. výročie aj Rok sv. Jozefa

„Osobitný rok o rodine sa začne zajtra 19. marca na Slávnosť sv. Jozefa a pri piatom výročí zverejnenia Amoris laetitia. Obe súvislosti sú významné.“

„Pandémia mala veľmi bolestné dôsledky pre milióny ľudí. Avšak práve rodina, aj keď tvrdo zasiahnutá z rôznych aspektov, opäť raz ukázala svoju tvár „strážkyne života“, ako ním je aj sv. Jozef. Rodina zostáva navždy „strážkyňou“ našich najautentickejších a najoriginálnejších vzťahov, tých, ktoré sa rodia v láske a dávajú nám dozrievať ako osobám.

Päť rokov od vydania Amoris laetitia tiež predstavuje podnet pre celú Cirkev, aby do rúk opäť zobrala tento dôležitý dokument, ovocie dlhej synodálnej cesty. Rok „Rodiny Amoris laetitia“ je vzácnou príležitosťou, aby sme dali dozrievať plodom tejto cesty, nielen v rozličných cirkevných kontextoch, ale i v samotných rodinách.“

„Usmernenia Cirkvi, po tom, ako boli zverejnené, treba poznať, prijať – mysľou a predovšetkým srdcom – a potom ich treba pretaviť do praxe.“

Tri aspekty obnovy v pastorácii rodiny

„Pápež František nás vyzýva k pastoračnej obnove. A toto platí aj pre pastoráciu rodiny. Prvým aspektom tejto pastoračnej obnovy, ktorý by som chcel zdôrazniť, je nevyhnutnosť väčšej spolupráce. (...) Mnoho sa toho už urobilo a aj sa robí pre rodiny, nezačíname od nuly. Všetka táto práca a tieto skúsenosti by mohli byť príkladom a inšpiráciou pre druhých, avšak sú ešte málo známe a málo sa s nimi delíme.“

„Druhým aspektom tejto pastoračnej obnovy je zmena mentality. (...) Treba prejsť od uvažovania o rodinách čisto ako o adresátovi pastorácie k tomu, že o nich budeme premýšľať ako o „subjekte“ pastorácie. (...) Nezriedka ... sú jednou „živou katechézou“. Veď je mnoho rodín, ktoré prežívajú svoju vieru a svoje povolanie k manželstvu a rodine príkladným spôsobom. A je veľmi povzbudivé vidieť, ako sa nevzdávajú a čelia ťažkostiam života s hlbokou radosťou – tou radosťou, ktorá sa nachádza v „srdci“ sviatosti manželstva a ktorá živí celý život manželov a osôb, ktoré s nimi žijú.“

„Tretím aspektom tejto pastoračnej obnovy je formácia formátorov ... počínajúc budúcimi duchovnými pastiermi – už od čias seminára. (...) Čo sa týka duchovných pastierov, môžeme povedať, že je toho mnoho, čo môžu „dať“ rodinám, no ešte viac je toho, čo od nich môžu „prijať“.“

Ďalšie rozmery a súvislosti Roka rodiny Amoris laetitia priblížila podsekretárka dikastéria Gabriella Gambinová:

„Tento rok je príležitosťou dať podnet pre pokročenie v rodinnej pastorácii, (...) takej ktorá dokáže oduševniť pre krásu sviatosti manželstva a kresťanských rodín. Aby dala túto krásu vnímať očiam detí a mládeže, aby sa cítili priťahovaní darom manželstva. Táto „pastorácia puta“, ako ju nazýva pápež František (AL, 211), je obrovskou výzvou doby, v ktorej je tak rozšírená krehkosť. Už nemôžeme brať nič ako samozrejmosť. Je tu veľká túžba po rodine, ale veľký strach urobiť rozhodnutie pre manželstvo.“

Čítať Amoris laetitia  ako celok

„Pápež viackrát vysvetľoval, že ak sa číta Amoris laetitia výhradne s kritériom „toto sa smie a toto sa nesmie“, zblúdi sa z cesty a nepochopí sa jej skutočný cieľ. Žiaľ v minulých rokoch sa reflexia a debata zamerali iba na časť dokumentu. V tomto Roku [rodiny] preto musíme čítať Amoris laetitia  ako „celok“ a musíme tým viac oceniť všetky duchovné a pastorálne aspekty obsiahnuté v dokumente, ktorým sa možno pripisoval menší význam, no sú napokon tými, čo drvivú väčšinu rodín zaujímajú najviac.“

Dr. Gabriella Gambinová vymenovala aj niekoľko inšpiratívnych aspektov z obsahu exhortácie,  napríklad „cnosti, ktoré treba nadobúdať, aby mohli dobre prežívať každodennú lásku“, ... alebo „cenné návody o výchove detí – výchove morálnej, duchovnej a sexuálnej“, či rady „ako kultivovať špecifickú manželskú a rodinnú spiritualitu“. Ide tu napríklad aj o to, ako v detskej katechéze rozvíjať aj rozmer povolania, v rámci vzdialenej prípravy pre manželské povolanie.

Podsekretárka dikastéria pre laikov, rodinu a život skonštatovala, ako veľmi je potrebné, aby chlapci a dievčatá po prvom svätom prijímaní a birmovaní nezostali bez ďalších formačných podnetov pre ich duchovný rozvoj a aktívny život v Cirkvi.

Sú cirkevné štruktúry uspôsobené pre život rodín?

„Je jedna veľmi úderná pasáž v Evangelii gaudium, programovom dokumente súčasného pontifikátu, kde pápež František hovorí, že je potrebné, aby sa «zvyky, štýly, jazyk a všetky cirkevné štruktúry stali vhodnými prostriedkami na evanjelizáciu súčasného sveta – viac než prostriedkami sebazáchovy» (č. 27). Ak uplatníme tieto slová na rodiny, už tu máme určitý jasný návod na pastorálnu konverziu, ktorú musíme uskutočniť. Napríklad: Sú zvyky, štýly, jazyk a naše cirkevné štruktúry uspôsobené pre konkrétny život rodín?“ (...)

„Musíme uznať, že mnohé cirkevné štruktúry, možno aj bez toho, aby si to plne uvedomovali, sú zamerané predovšetkým na starých alebo slobodných ľudí. Ide teda o veľkú výzvu pre Cirkev. Všetci pastorační pracovníci by preto mali brať viac na ohľad na rodiny, vychádzať im v ústrety, nachádzať nové spôsoby, nové časy a nové miesta, aby s nimi nadviazali dialóg a venovali sa im.“

Svetovým stretnutím rodín sa cesta neskončí

Ako uviedla Dr. Gambinová, počas Roka rodiny Amoris laetitia bude dikastérium pravidelne na svojom internetovom portáli zverejňovať rozličné materiály. Každý mesiac prinesú nové video so svedectvami rodín z celého sveta, ktoré spolu s pápežom Františkom vyrozprávajú ako prežívajú tie aspekty rodinného života, o ktorých sa hovorí v Amoris laetitia.

Väčšina materiálov k Roku rodiny bude prichádzať zo samotných diecéz, rodinných hnutí a združení. Do slávenia Roka rodiny sa zaradí aj Svetový deň starých rodičov a starých ľudí, ktorý sa bude sláviť vôbec po prvý raz. Bude to v termíne 25. júla.

K otázke o význame venovať sa téme rodiny a manželstva podsekretárka Dikastéria pre laikov, rodinu a život Gabriella Gambinová dodáva:

„Dnes prežívame krízu povolaní, nie iba do rehoľného života, ale tiež do manželstva, lebo ako sme povedali, rozhodnúť sa pre manželstvo nie je ako zvoliť si prácu: ide tu o povolanie. Tento rok viac ako inokedy sme všetci pozvaní zapracovať na tom, aby sa upevnila rodinná inštitúcia, nie iba v Cirkvi, ale aj v spoločnosti. Je to dlhá cesta, a neskončí sa Svetovým stretnutím rodín v roku 2022.“

Pripomeňme, že miestom najbližšieho Svetového stretnutia rodín bude na budúci rok Rím.

Svedectvo o dôležitosti stretania sa rodín vo farnosti

Na tlačovej konferencii k otvoreniu Roka rodiny Amoris laetitia vystúpil aj manželský pár, Valentina a Leonardo Nepiovci z toskánskeho Arezza. Podelili sa so svojím svedectvom:  

„V našom každodennom rodinnom živote si berieme za svoje to, čo Svätý Otec s vytrvalosťou odporúča, čiže nebáť sa používať tri slovíčka „s dovolením“, „ďakujem“ a „prepáč“. Týmto nám pripomína, že vzťah medzi členmi rodiny, a tým zvlášť medzi samotnými manželmi, sa chráni vďaka zdanlivo jednoduchým slovám a gestám, ktoré však pramenia z hlbokých postojov otvorenosti, rešpektu, trpezlivosti, dôvery, zdieľania a odpustenia.“ (...)

„Pre nás, ako pár a ako rodičov jedného päťročného dievčatka je dôležité, aby sme sa mohli stretať s ďalšími rodinami deliť sa s tým, čo prežívame, a tak sa vyhnúť izolácii, ktorá neprospieva nikomu. Zvlášť v tomto období odstupu kvôli zdravotnej kríze musíme byť kreatívni s našimi známymi a priateľmi a využívať digitálne prostriedky (...) pre naše stretnutia vo farnosti, pri ktorých sa modlíme a čítame si z Písma spolu s ďalšími rodinami.“