Vatikán 16. marca (RV) Vyhlásením vo forme odpovede na predloženú otázku Kongregácia pre náuku viery potvrdila, že Cirkev nemôže udeľovať požehnanie zväzkom osôb rovnakého pohlavia. Dokument zároveň vysvetľuje dôvody i skutočnosť, že tu nejde o nespravodlivú diskrimináciu a nevynáša sa ani súd ohľadom samotných osôb.

Cirkev nedisponuje mocou udeliť požehnanie zväzkom osôb rovnakého pohlavia, ktoré preto nemôže byť „považované za dovolené“. Deklaruje to Kongregácia pre náuku viery odpoveďou na „dubium“ (pochybnosť), ktoré jej bolo predložené. Nie je teda dovolené, aby kňazi požehnávali homosexuálne páry, ktoré žiadajú nejaký druh náboženského uznania ich zväzku. Pápež bol informovaný a „dal svoj súhlas“ s publikovaním odpovede i vysvetľujúcej nóty, ktorá ju sprevádza, podpísanej prefektom Kongregácie, kardinálom Luisom Ladariom, a jej sekretárom, arcibiskupom Giacomom Morandim.

Dokument zapadá do rámca „úprimnej vôle prijatia a sprevádzania homosexuálnych osôb, ktorým sa navrhujú cesty rastu vo viere“, ako to ustanovuje aj exhortácia Amoris laetitia, ktorá hovorí o „potrebnej pomoci“ ponúkanej homosexuálnym osobám „na pochopenie a plné uskutočnenie Božej vôle vo svojom živote“. Je preto treba posúdiť pastoračné projekty a návrhy v tejto veci, a medzi nimi sú aj také, ktoré sa týkajú požehnávania zväzkov.

Zásadne dôležitým v texte Kongregácie je rozlíšenie medzi osobami a zväzkami. Záporná odpoveď ohľadom požehnania zväzku neznamená totiž súd o jednotlivých dotyčných osobách, ktoré musia byť prijaté „s úctou, spolucítením a ohľaduplnosťou“, vyhnúc sa „akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie“, ako to už bolo vyjadrené v dokumentoch Učiteľského úradu Cirkvi.

Kongregácia pre náuku viery predstavila tiež dôvody, na ktorých sa záporná odpoveď zakladá. Prvý sa týka pravdy a hodnoty požehnaní, ktoré sú „sväteninami“, liturgickými úkonmi Cirkvi, a vyžadujú si, aby to, čo sa požehnáva, bolo „objektívne usporiadané na prijatie a vyjadrenie milosti, podľa Božích plánov vpísaných vo stvorení“. Vzťahy, aj stabilné, „z ktorých vyplýva praktizovanie sexuality mimo manželstva“ – čiže mimo „nerozlučiteľného zväzku muža a ženy“, otvoreného pre odovzdávanie života – nezodpovedajú tým „Božím plánom“, hoci by v takých vzťahoch boli prítomné „pozitívne prvky“. Toto konštatovanie sa vzťahuje nielen na homosexuálne páry, ale na všetky zväzky, ktoré zahŕňajú praktizovanie sexuality mimo manželstva. Ďalší dôvod pre zápornú odpoveď predstavuje riziko, že by sa  požehnanie zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia mylne pripodobňovalo ku sviatosti manželstva.

Kongregácia pre náuku viery napokon precizuje, že jej odpoveď na „dubium“ nevylučuje „udeľovanie požehnaní jednotlivým osobám s homosexuálnou náklonnosťou, ktoré prejavia vôľu žiť vo vernosti plánom zjaveným Bohom“, zatiaľčo sa vyhlasuje za nedovolenú „každá forma požehnania, ktorá by mala tendenciu k uznaniu ich zväzkov“.