Irak 7. marca (RV) V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 7. marca 2021, ktorý predniesol pri stretnutí s veriacimi v sýrsko-katolíckom Chráme Nepoškvrneného Počatia v irackom Karakoši. Reagoval v ňom aj na svedectvá, ktoré zazneli tesne predtým z úst dvojice irackých kresťanov.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Som vďačný Pánovi za túto možnosť byť dnes dopoludnia medzi vami. Netrpezlivo som čakal na túto chvíľu. Ďakujem Jeho Blaženosti, patriarchovi Ignace Youssifovi Younanovi za jeho pozdravné slová, ako aj pani Dohe Sabah Abdallahovej a otcovi Ammarovi Yakovi za ich svedectvá. Keď sa na vás pozerám, vidím kultúrnu a náboženskú rôznorodosť regiónu Karakoša, a vypovedá to čosi o kráse, ktorú váš región ponúka budúcnosti. Vaša prítomnosť tu pripomína, že krása nie je jednofarebná, ale žiari pestrosťou a odlišnosťami.
Zároveň sa ale s veľkým smútkom obzeráme okolo a vidíme iné znamenia, znamenia deštrukčnej moci násilia, nenávisti a vojny. Koľko len toho bolo zničené! A koľko toho sa musí znovu vybudovať! Toto naše stretnutie ukazuje, že terorizmus a smrť nikdy nemajú posledné slovo. Posledné slovo patrí Bohu a jeho Synovi, víťazovi nad hriechom a smrťou. Aj uprostred pustošenia terorizmu a vojny môžeme pohľadom viery uvidieť triumf života nad smrťou.
Máte pred sebou príklad vašich otcov a vašich matiek vo viere, ktorí chválili a oslavovali Boha na tomto mieste. S pevnou nádejou vytrvali v ich pozemskom putovaní, dôverujúc v Boha, ktorý nikdy nesklame a vždy nás podopiera svojou milosťou. To veľké duchovné dedičstvo, ktoré tu zanechali, žije ďalej vo vás. Objímte toto dedičstvo! Toto dedičstvo je vašou silou! Teraz je tá chvíľa obnovovať a nanovo začínať, zverujúc sa do milosti Boha, ktorý riadi osud každého človeka a všetkých národov. Nie ste sami! Celá Cirkev je vám blízko modlitbou a konkrétnymi prejavmi bratskej lásky. V tomto regióne vám mnohí otvorili brány vo chvíli, keď ste to potrebovali.
Drahí moji, toto je chvíľa na ozdravnú obnovu nielen budov, ale ešte skôr vzťahov, ktoré zjednocujú komunity a rodiny, mladých a starých. Prorok Joel hovorí: „Tvoji synovia a dcéry budú prorokovať, tvoji starci budú mať sny a tvoji mládenci budú mať videnia“ (porov. Joel 3,1). Čo sa stane, keď sa starí a mladí stretnú? Starci majú sny, snívajú o budúcnosti pre mladých; a mladí môžu tieto sny prijať za svoje a prorokovať, posunúť ich ďalej.
Keď sa starí a mladí spájajú, zachovávame a odovzdávame dary, ktoré nám Boh dáva. Hľaďme na naše deti vo vedomí, že zdedia nielen zem, kultúru a tradície, ale aj živé ovocie viery, ktorým je Božie požehnanie na tejto zemi. Povzbudzujem vás, aby ste nezabudli na to, kým ste a odkiaľ pochádzate! Aby ste si chránili zväzky, ktoré vás držia pospolu; povzbudzujem vás strážiť si svoje korene!
Zaiste sú chvíle zakolísania vo viere, keď sa zdá, že Boh nevidí a nekoná. To sa pre vás stalo realitou v temných dňoch vojny, a je pravdou, že aj v týchto dňoch globálnej zdravotnej krízy a veľkej neistoty. V takýchto chvíľach si spomeňte, že Ježiš je po vašom boku. Neprestávajte snívať! Nepoddajte sa, nestrácajte nádej! V nebi nad nami bdejú svätí: vzývajme ich a neustávajme v prosbách o ich príhovor. A sú tu tiež tí „svätí od vedľajších dverí“, „ktorí žijú medzi nami a sú odrazom Božej prítomnosti“ (Apoštolská exhortácia Gaudete et exultate, 7). Táto zem ich má veľa; je to zem mnohých svätých mužov a žien. Dovoľte, aby vás sprevádzali smerom k lepšej budúcnosti, budúcnosti nádeje.
Jedna vec, ktorú povedala pani Doha, ma osobitne dojala: povedala, že je nevyhnutné odpustenie zo strany tých, ktorí prežili teroristické útoky. Odpustenie: toto je kľúčové slovo. Odpustenie je nevyhnutné, aby sme zotrvali v láske, aby sme zostali kresťanmi. Cesta k plnému uzdraveniu môže byť ešte dlhá, ale prosím vás, nestrácajte odvahu. Chce to schopnosť odpúšťať a zároveň odvahu bojovať. Viem, že je to veľmi ťažké.
Ale veríme, že Boh môže priniesť pokoj tejto zemi. Dôverujeme mu a spolu so všetkými ľuďmi dobrej vôle hovoríme „nie“ terorizmu a zneužívaniu náboženstva.
Otec Ammar, keď pripomenul hrôzy terorizmu a vojny, ďakoval Pánovi, že vás vždy podopieral v časoch dobrých i zlých, v zdraví i v chorobe. Vďačnosť sa rodí a rastie vtedy, keď máme v pamäti Božie dary a prísľuby. Pripomienka minulosti formuje prítomnosť a vedie nás vpred smerom k budúcnosti.
V každej chvíli vzdávajme Bohu vďaky za jeho dary a prosme ho, aby udelil pokoj, odpustenie a bratskú lásku tejto zemi a jej ľudu. Nepoľavme v modlitbách za obrátenie sŕdc a za víťazstvo kultúry života, zmierenia a bratskej lásky, rešpektujúc rozdiely, rôzne náboženské tradície a v úsilí o budovanie budúcnosti jednoty a spolupráce medzi všetkými ľuďmi dobrej vôle. Prosme o bratskú lásku, ktorá uznáva „základné hodnoty nášho ľudského spoločenstva, hodnoty v mene ktorých môžeme a musíme spolupracovať, budovať a viesť dialóg, odpúšťať a rásť“ (Encyklika Fratelli tutti, 283).
Keď som prichádzal helikoptérou, videl som sochu Panny Márie na tomto kostole Nepoškvrneného Počatia, a zveril som jej znovuzrodenie tohto mesta. Panna Mária nás nielen ochraňuje zhora, ale s nehou matky zostupuje k nám. Jej tunajšia podobizeň síce dostala rany a bola pošliapaná, ale tvár Božej Matky na nás naďalej hľadí s nehou. Lebo tak to robia matky: potešujú, upokojujú, dávajú život. A chcel by som zo srdca poďakovať všetkým matkám a všetkým ženám tejto krajiny, odvážnym ženám, ktoré pokračujú v darovaní života aj napriek znevažovaniam a zraneniam. Nech sú ženy rešpektované a chránené! Nech sa im dostáva pozornosť a príležitosti!
A potom sa spoločne pomodlíme k našej Matke, prosiac ju o príhovor za vaše potreby a vaše projekty. Dávam vás všetkých pod jej ochranu. A prosím vás, modlite sa za mňa.
(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)
