Irak 7. marca (RV) „Bratstvo je mocnejšie než bratovražda, nádej je mocnejšia než smrť, mier je mocnejší než vojna. Toto presvedčenie hovorí výrečnejším hlasom než hlas nenávisti a násilia. A nikdy nebude môcť byť udusené v krvi prelievanej tými, ktorí zvrhlo prekrúcajú meno Božie, keď kráčajú cestami ničenia.“ To sú slová pápeža Františka, ktorý v nedeľu 7. marca navštívil Mosul v Irackom Kurdistane, aby si uctil pamiatku obetí vojen, v Iraku i na celom svete.

Celý program tretieho dňa apoštolskej cesty Svätého Otca je venovaný severnej časti Iraku. Hneď ráno sa z Bagdadu letecky presunul do 1,7-miliónovej kurdskej metropoly Erbil, kde ho na letisku privítali prezident a premiér Autonómneho regiónu Iracký Kurdistan. Následne sa presunul do Mosulu, ktorý bol tri roky (2014-2017) okupovaný ISISom. 700-tisícové mesto leží pri ruinách starobylého Ninive. Zástup detí a dojatí obyvatelia Mosulu vítali pápeža s olivovými a palmovými vetvičkami v rukách, s typickými jasavými pokrikmi a spevom. V centre mesta uprostred trosiek budov z nedávnej vojny, vzdal pápež hold všetkým obetiam násilností a zabíjania a predniesol osobitnú modlitbu k Bohu.

Stretnutie sa konalo na Námestí Hosh al-Bieaa (Námestie chrámov), pomenovanom podľa štyroch kresťanských chrámov po jeho obvode. Všetky štyri – sýrsko-katolícky, arménsko-apoštolský, sýrsko-pravoslávny a chaldejský katolícky – sa rukami teroristov ISISu ocitli v troskách.

Chaldejský arcibiskup Mosulu, vladyka Najeeb Michaeel z rehole dominikánov, privítal Svätého Otca slovami: „Vďaka, že ste uskutočnili náš sen“. Pápež si vypočul dve svedectvá o bratskom spolunažívaní kresťanov a moslimov, a to z úst kresťanského farára, ktorému po okupácii ISISu pomohli moslimovia, i z úst sunnitského moslima zodpovedného za sociálnu starostlivosť o rodiny v meste. Ten v mene mesta pozval všetkých kresťanov, ktorí sa v roku 2014 vydali na útek pred ISISom, aby sa vrátili späť.

Pápež: Bratstvo je silnejšie než bratovražda

Mosul bol pred príchodom džihádistov známy svojou kultúrnou, etnickou i náboženskou pestrosťou a harmonickým spolužitím. Z mesta, v ktorom pred rokom 2014 žilo viac než 120 tisíc kresťanov, dnes zostalo len 70 kresťanských rodín. Svätý Otec na to reagoval v krátkom príhovore, keď okrem iného povedal:

„Tragické ubúdanie kresťanov, tu i na celom Blízkom východe, je nevyčísliteľná škoda nielen pre dotyčných ľudí, ale pre samotnú spoločnosť, ktorú zanechávajú. V skutočnosti, kultúrne a náboženské tkanivo, tak bohaté na rozmanitosť, sa oslabuje stratou ktoréhokoľvek zo svojich členov, akokoľvek malého. Tak ako pri niektorom z vašich umeleckých kobercov, jedno vytrhnuté malé vlákno môže poškodiť celok.“

„Dnes všetci pozdvihujeme naše hlasy v modlitbe k Všemohúcemu Bohu za všetky obete vojny a ozbrojených konfliktov. Tu v Mosule sú tragické následky vojny a násilností až príliš evidentné. Aká ukrutnosť, že túto krajinu, kolísku civilizácie, zasiahla búrka toľkej nehumánnosti, so zničenými starobylými miestami bohoslužby a tisícami a tisícami ľudí – moslimov, kresťanov, jazídov, ktorí boli kruto ničení terorizmom, i iných – násilne vysídlenými alebo zabitými!

Dnes, napriek všetkému, nanovo potvrdzujeme svoje presvedčenie, že bratstvo je mocnejšie než bratovražda, že nádej je mocnejšia než smrť, že mier je mocnejší než vojna. Toto presvedčenie hovorí výrečnejším hlasom než hlas nenávisti a násilia. A nikdy nebude môcť byť udusené v krvi prelievanej tými, ktorí zvrhlo prekrúcajú meno Božie, keď kráčajú cestami ničenia.“

Mosul džihádisti podrobili systematickému ničeniu aj z kultúrneho hľadiska. Okrem kostolov zničili aj Mauzóleum proroka Jonáša, pamiatkové miesta Ninive, múzeá, zriedkavé rukopisy i viac než 100 tisíc vzácnych kníh.

Pápežova modlitba za obete vojny

Svätý Otec stojaci uprostred ruín so štólou na pleciach predniesol osobitnú modlitbu za obete vojny, pred ktorou najprv vyslovil tri výzvy na zamyslenie. Jeho slová nasledujú v plnom znení:

„Prv, než sa pomodlíme za všetky obete vojny v tomto meste Mosul, v Iraku i na celom Blízkom východe, chcel by som sa s vami podeliť s týmito myšlienkami:

Ak Boh je Bohom života – a tým je –, nám neslobodno zabíjať bratov v jeho mene.

Ak Boh je Bohom pokoja – a tým je –, nám neslobodno viesť vojnu v jeho mene.

Ak Boh je Bohom lásky – a tým je – , nám neslobodno nenávidieť bratov.

Teraz sa spoločne modlime za všetky obete vojny, aby im Všemohúci Boh doprial večný život a pokoj bez konca, a aby ich prijal vo svojom láskyplnom náručí. A modlime sa aj za nás všetkých, aby sme, akejkoľvek sme náboženskej príslušnosti, mohli žiť v harmónii a pokoji s vedomím, že v Božích očiach sme všetci bratia a sestry.

Najvyšší Bože, Pán času a dejín, Ty si z lásky stvoril svet a nikdy neprestávaš zahŕňať tvoje stvorenia svojím požehnaním. Ty, aj napriek oceánu utrpenia a smrti, aj napriek pokušeniam násilia, nespravodlivosti a nečestného zárobku, sprevádzaš svojich synov a svoje dcéry s nežnou otcovskou láskou.

Avšak my ľudia, nevďační za tvoje dary a rozptyľovaní našimi príliš pozemskými obavami a ambíciami, často sme pozabudli na tvoje plány pokoja a harmónie. Uzatvorili sme sa do seba samých a do našich čiastkových záujmov, a ľahostajní k Tebe a ostatným, sme zatarasili dvere k pokoju. Tak sa zopakovalo to, čo prorok Jonáš počul hovoriť o Ninive: zloba ľudí vystúpila až k nebu (porov. Jon 1,2). Nepozdvihli sme k nebu čisté ruky (porov. 1 Tim 2,8), ale zo zeme stále volá hlasno nevinná krv (porov. Gn 4,10). Obyvatelia Ninive v Jonášovom príbehu poslúchli hlas tvojho proroka a našli záchranu v obrátení. Aj my, Pane, zatiaľ čo ti zverujeme tie mnohé obete nenávisti človeka proti človeku, vzývame tvoje odpustenie a úpenlivo prosíme o milosť obrátenia:

Kyrie eleison! Kyrie eleison! Kyrie eleison!

[krátke stíšenie]

Pane, Bože náš, v tomto meste dva symboly svedčia o odvekej túžbe ľudstva priblížiť sa k Tebe: mešita Al-Nouri s minaretom Al-Hadba a Chrám Našej Panej s vežovými hodinami. Sú to hodiny, ktoré už viac ako sto rokov pripomínajú okoloidúcim, že život je krátky a čas vzácny. Nauč nás chápať, že ty si nám zveril tvoj plán lásky, pokoja a zmierania, aby sme ho naplnili v čase, v krátkom priebehu nášho pozemského života. Daj nám pochopiť, že iba tým, že ho uskutočníme bez otáľania, sa môže znovu vybudovať toto mesto a táto krajina, a môžu sa znovu uzdraviť srdcia rozorvané bolesťou. Pomôž nám nestráviť čas v službe našim egoistickým záujmom, osobným či skupinovým, ale v službe tvojmu plánu lásky. A keď zblúdime z cesty, daj, aby sme vedeli počúvať hlas skutočných Božích mužov a včas urobiť pokánie, aby sme si zasa neuškodili ničením a smrťou.

Zverujeme ti tých, ktorých pozemský život bol skrátený násilnou rukou ich bratov, a úpenlivo ťa prosíme aj za tých, čo konali zlo svojim bratom a sestrám: nech dotknutí mocou tvojho milosrdenstva konajú pokánie.

Requiem æternam dona eis, Domine, et lux perpetua luceat eis. Requiescant in pace. Amen.

Odhalenie pamätného kríža so symbolom holubice

Pápež František napokon odhalil pamätník v tvare chaldejského kríža s rozširujúcimi sa ramenami a holubicou na vrchole. Dvojmetrový umelecký kríž bude pripomínať pápežovu návštevu a zostane ako pamiatka z úcty k obetiam násilností. Kríž zlatej farby má v priesečníku ramien umiestnený kruhový reliéf mesta Mosul a nesie nápis tohto znenia:

«Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť!» (Rim, 1,15)

Na pamiatku návštevy Jeho Svätosti pápeža Františka, posla pokoja a bratskej lásky, v meste Mosul a na Ninivskej pláni.

Tu, kde si kresťania vytrpeli nútené vysídlenie (2003-2017), sa pápež modlil za rozšírenie pokoja a spravodlivosti, pokojného spolužitia a bratstva medzi ľuďmi.

Nedeľa 7. marca 2021

Pred rozlúčkou s obyvateľmi Mosulu Svätý Otec symbolicky vypustil bielu holubicu zo svojich dlaní. Z Mosulu sa pápež František presunul helikoptérou do 30 km vzdialeného Karakoša, kde ho čakalo stretnutie a modlitba s miestnou kresťanskou komunitou. 

(Preklad: Slovenská redakcia VR)