Praha 1. marca (TK KBS) Pražský kardinál Dominik Duka nie je za porovnávanie kostolov a bohoslužieb s nákupnými strediskami. Ako povedal v rozhovore pre ekumenický magazín christnet.cz, ide o kvalitatívne dve rôzne veličiny. „Cirkev nie je lunapark, ale reaguje na určitú Zvesť; Zjavenie. Preto nám tak záleží, aby bol náboženský život v nejakom režime zachovaný, aby boli duchovné služby dostupné,“ vyhlásil s tým, že forma spoločnej liturgie zaznamenala v priebehu storočí mnoho podôb, nakoniec každý kňaz si sám v súčasnej dobe môže zvoliť formu, ktorá jemu a jeho farníkom vyhovuje najviac.
Ten, kto prechádza utrpením, sám podľa kradinála svoj kríž hľadá. „Je to teda otázka na nás, aby sme boli pripravení trpiacemu byť nablízku, keď to bude potrebné a keď o to bude žiadať,“ zdôrazňuje Dominik duka a pripomína citát svätého Jána Pavla II. pri jednej modlitbe Anjel Pána: „Musíme sa pri trpiacom človeku zastaviť, aby sme mu - a nako je to možné, aj s ním - mohli potvrdiť všetku dôstojnosť utrpenia, alebo dokonca celú vznešenosť utrpenia.“ Mnohí z nich sa potom oprávnene môžu opýtať "prečo", a my im nemôžeme podľa kradinála dať odpoveď, pretože ju nepoznáme. „Podobne ako my po pôvode utrpenia pátrali v ľudských dejinách všetky civilizácie, a ani ich mytológie, podobne ako my, nič nevyriešili. Ako to raz zhrnul kardinál Špidlík, jediný správny postoj teda je: Zlo a s ním súvisiace utrpenie tu je a pýtajme sa, čo máme robiť. Naša jediná šanca je z toho zla urobiť niečo dobré. A to bez Boha nedokážeme,“ zdôraznil český kardinál.
Česká republika sa zo svetového jarného prvenstva v boji proti Covidu-19 prepadla na jedno z najhorších miest na svete. Kardinál za tým vidí únavu a netrpezlivosť. „Neuvedomujeme si, že teraz zberáme plody toho, čo sme tu po niekoľko posledných rokov zasievali. Materiálne sme obetovali aj to najcennejšie, čo máme: našich blízkych, našu rodinu, podobne sme umenšili aj Boha v našom živote. Nemám tu teraz na mysli intenzitu náboženského života meranú počtom liturgických úkonov, ale skutočný, úprimný vzťah a záujem k nášmu okoliu, daný vedomím Kristovych prikázaní. Všetko podstatné nám Boh sformuloval v Desatore, položme si teda otázku, ako na tom sme s jeho dodržiavaním. Boha sme vymenili za zisk, na rodičov si nespomenieme, naše rodiny sa utápajú v rozpadnutých manželstvách a ťahaniciach o deti, o klamstvo ako norme niektorých profesií ani nehovoria . Keď neveríme ani tisícročiami odskúšanému Božiemu poriadku, potom sa nečudujme, že nepočúvame ani našich odborníkov,“ vyhlásil kardinál Duka.
Niektorí ľudia sa počas pandémie sťažujú, že musia tráviť so svojimi blízkymi viac času a že je to ťažké. „Toto nebezpečenstvo poznám veľmi dobre nielen z väzenia, ale aj z kláštora. Nie vážne problémy, ale úplné hlúposti dokázali rozbiť atmosféru. Je to jeden z aspektov celej epidémie, ktorý nie je toľko viditeľný a ktorého dôsledky si ani toľko nepripúšťame, ale o to je zásadnejšie. Sme nútení spolu tráviť viac času, než by nám mnohokrát bolo príjemné. Mali by sme túto skutočnosť ale tiež vedieť prijať ako výzvu: na jednej strane sa tolerovať, vzájomne sa rešpektovať, že každý z nás má svoj kútik, svoje súkromie. Na druhej strane môžeme náš vzťah navzájom posilňovať už len tým, že k sebe pridchádzame s porozumením pre toho druhého, a tak budeme hľadať cestu k sebe. Naše domácnosti sa v čase koronavírusu nemusia stať bojovými poľami, okolo ktorých vybudujeme neprekonateľné zákopy s ostnatým drôtom,“ dodal kardinál Duka.
