Slovenský denník už 16. novembra 1920 v predstihu informoval verejnosť o tajnom konzistóriu na ktorom pápež Benedikt XV., menoval pre Slovensko troch biskupov a pár dní neskôr, informuje že 22. novembra 1920 sa konal v Prahe u pápežského nuncia v Prahe kanonicky proces menovaných slovenských biskupov.

Slovák, politický, spoločenský a poučný časopis informoval ctené obecenstvo že: ,,Menovaní nominanti dorazili na Apoštolskú nunciatúru do Prahy. A ako nám krátky telegram oznamuje, za nových biskupov vymenovaní boli Svätou stolicou najhorlivejší kňazi – Slováci národovci. Ich mená sú všeobecne známe pred celým národnom slovenským. Za spišského biskupa vymenovaný bol horlivý pracovník pre národ roli dedičnej, jednoduchý kňaz -farár redaktor Svätej Rodiny Ján Vojtaššák, ktorého celé Slovensko zná. Kde len zavítala Svätá Rodina, aby v srdciach nášho dobrého slovenského ľudu utvrdzovala vieru, šírila nábožnosť, zošľachťovala mravy. Biskupom Banskobystrickým stal sa msgr. Marián Blaha doterajší kapitulný vikár v Spiši, pôsobiaci v Kežmarku, v Ružbachoch a u grófa Zámoyského. Jeho meno je všeobecne známe. Veď predsa bol jednateľom spolku svätého Vojtecha, nášho jediného kultúrneho spolku a za ťažkých časov vojny ho udržoval, aby pri jeho plamienku zohrievali sa naše veriace slovenské duše. Do Nitry sa dostal náš veterán – bojovník Dr. Karol Kmeťko. Všeobecne ctený a vážený slovenský pracovník, ktorý so svojou rozvažitosťou bol nám najlepším radcom a dával smer a pokyny, ako sa zachovať na búrlivom mori rôznych tažkostí, aby sa so strany protivníkov katolicismu neublížilo cirkvi a národu. Vymenovaním nových slovenských biskupov nastala nová doba v živote slovenského katolicizmu. Na čelo slovenského kléru dostali sa mužovia práce. Slováci dušou i citom, kosť s kostí našej, ktorý rozumejú slovenskej duši, vedia, čo ju bolí, čo ju trápi a sužuje.

Mužovia, ktorí svojou neúnavnou prácou toľko zásluh si nadobudli na poli cirkevnom a národnom, vo vysokom svojom postavení iste budú len okrasou cirkve katolíckej a jej mohutnými stlpami na slovensku. Slovenský katolicizmus, vieme s tou najväčšou radosťou príjme tento chýr a uspokojive pozdvihne svoj hlas k Najvyššiemu: Vďaka tebe Bože, že si nám takýchto arcipastierov dal“.

Chýrnik vo svojom čísle prináša plné znenie telegramu od prezidenta Tomáša Gariggue Masaryka:, „Som si plne vedomý historického významu dnešného dňa pre Slovensko a celý náš štát. Od nových pánov biskupov si prajem len jedno, aby ako dobrí pastieri bdeli nad náboženským životom katolíckeho ľudu – a všetko ostatné bude pridané. A hovoriac o náboženskom živote na Slovensku, nemôžem nespomenúť slová miláčika Ježišovho: ,Boh láska je. Ak by niekto povedal: Milujem Boha a brata svojho nenávidel, je klamárom.‘ A túto lásku, páni biskupi, majte ku všetkým národom a jazykom nášho drahého Slovenska“.

Slovenský denník bol rozsiahlejší a venoval tejto udalosti množstvo informácií. Básničku a vysvetlenie k ručne vyrobeným a zdobeným biskupským mitrám prezentovala Vojtaššákovi, Kmeťkovi a Blahovi miestnym Vajnorským nárečím autorka Katarína Bruderova z Vajnor: ,, Sú tam i srdiečka, tie sú znakom lásky a sú tam i vtáčkovia, Tí Vás majú tešiť a naše dedinské prosby často pred Vás nosiť by ste vzpomínali stále na nás jako kvietok na raný čas, jako smädný na vodičku, jak ružička na rosičku. A sú tam i šišky dubové, by sme vo viere pevne stáli, jako v zemi korene. A súm tam i ružičky, znak ľúbenej vône jablčka hrozna a klasy by ste nám zostali soľou zeme a svetlom sveta, na večné čase. Sú tam i včeličky s úlom aby bol ľud s cirkvou a cirkev s ľudom. Je tam ešte jeden kvet, ten snáď pozná celý svet. To je ta nezábudka, tá kvetinka nežná, ktorá zloby sveta nezná. Keď už usychá a vädne , volá : ,, Nezabudni na mne“.

Slávnosť biskupskej vysviacky trvala viac dní. Média sa zamerali na apoštolského nuncia Clementa Micaru, ktorý svoju cestu začal na železničnej stanici v Bratislave kam pricestoval z Prahy spoločne s biskupmi Kašparom, Podlahou, predsedom strany ČSL Šrámkom, Strahovským opátom Zavoralom, poslancami a senátormi. Na Hlavnej stanici v Bratislave ho vítali všetci traja biskupi nominati, poverenec vlády SR Mičura, tajomník pre veci cirkevné Medvecký, dekan Bohosloveckej teologickej fakulty Bielek, generáli Fournier a Šnejdárek a ďalší. Článok tiež zdôrazňuje, že privítania sa nezúčastnila iba Bratislavská fara, čím otvoril dvere národnostným špekuláciám . V ďalších odstavcoch sa autori časovo zameriavajú na zdvorilostné stretnutia apoštolského nuncia v Bratislave na ministerstvách a v Primaciálnom paláci. Ďalší autor uvádza, že Clement Micara a jeho sprievod prichádza do Nitry popoludní o 14:00, kde ho slávnostne vítajú za zvukov fanfár a štátnej hymny Čiech a Slovenska. Znejú príhovory predstaviteľov mesta, župy a Cirkvi. Autori článkov poukazujú na nádhernú výzdobu Pribinového mesta, nastúpeného vojska, zástupcov Orla a rôznych spolkov, združení, alebo množstvo ľudí v ľudových krojoch. V periodikách sa spomína ,,Slavobrána“ ktorá vítala vzácnych hostí a hlavne troch SR biskupov nominantov. Počas nadchádzajúcich dní je v Nitre pripravený bohatý duchovný a kultúrny program v podobe koncertov, rautov, ale aj divadelného predstavenia Slovenského národného divadla. Večer mestom prebiehal lampiónový sprievod. Autori vo viacerých článkoch zdôraznili, príchod vlaku veriacich z Velehradu, ktorých sprevádzal arcibiskup Antonín Stojan.

-

Dobové články spracoval z archívnych zdrojov Univerzitnej knižnice v Bratislave Radoslav Babjarčík

( TK KBS, rba; ml ) 20210213007   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]