Vatikán 12. februára (RV) Pracovníci Vatikánskeho rozhlasu sa v piatok 12. februára spolu s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom poďakovali Bohu za 90 rokov plnenia misie na poli komunikácie. Za účasti prefekta dikastéria Paola Ruffiniho sa na rannej svätej omši vo Vatikánskej bazilike zúčastnila stovka zástupcov jednotlivých úsekov a jazykových sekcií multimediálneho komunikačného prostriedku pápeža.Pri Oltári katedry s kardinálom Parolinom koncelebrovali kard. Marcello Semeraro, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý je aj členom Dikastéria pre komunikáciu, sekretár dikastéria Mons. Lucio Ruiz, niekdajší dlhoročný generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu páter Federico Lombardi SJ, ako aj viacerí jezuiti pôsobiaci vo vedení redakcií a ďaší kňazi dikastéria.
Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu sa na slávnosti zúčastnila v plnom zložení. Jej vedúci, páter Jozef Bartkovjak SJ koncelebroval a redaktorky Zuzana Klimanová a Miroslava Holubíková boli prítomné v rozptýlenom zhromaždení dodržiavajúcom zdravotné odstupy.
Kardinál Parolin vložil do slávenia poďakovanie Bohu za všetkých, čo sa za ubehnutých 90 rokov s veľkodušnosťou vložili do rozhlasovej misie, ktorá ďalej pokračuje. Čerpajúc z evanjelia dňa o Ježišovom uzdravení hluchonemého zhrnul svoje podnety rozhlasovej komunite do troch hlavných slov: otvorenosť, univerzalita a kontakt. Prinášame myšlienky z jeho homílie:
„Vo vďačnosti, ktorú vyjadrujeme Pánovi, je aj vďaka za tých, ktorí v tomto rozsiahlom časovom období ponúkli a neustále ponúkajú s veľkorysosťou svoj príspevok, aby šírili pápežov hlas vo svete. Dnes je viac ako inokedy potrebné šíriť správy prinášajúce dobro, v komunikačnom kontexte, ktorý sa zdá byť často zameraný viac na zisk než na ľudskosť, a ktorý potrebuje byť uzdravený.“ (...)
„Dnešné evanjelium nám hovorí práve o takom uzdravení, ktoré umožňuje opäť komunikovať, hovoriť i nanovo počúvať. Mojím úmyslom je preto vyťažiť z príbehu uzdravenia hluchonemého tri slová, späté s poslaním komunikovať.“ (...)
„Prvým je otvorenosť. Nachádzam ho v ústrednom vyjadrení evanjelia «Effatà! Otvor sa!» (Mk 7,34), podanom priamo v jazyku Ježiša, aramejčine, aby sa zdôraznila jeho dôležitosť. Vatikánsky rozhlas predstavoval od samého začiatku znamenie otvorenia sa svetu, a to nielen z ´geografického´ hľadiska, dosahovaním najvzdialenejších zemepisných šírok, ale aj z ´historického´ hľadiska, stávajúc sa míľnikom v komunikačnej inovácii.“ (...)
„Druhé slovo je univerzálnosť. Vatikánsky rozhlas vytvoril sieť, ktorá sa kapilárne rozšírila všade, je výrazom univerzálnosti Katolíckej cirkvi a petrovskej služby. Navyše umožnil jednotne sa modliť ľuďom vzdialeným tisíce kilometrov. Jeho posolstvo, novodobý dozvuk dávnych Turíc, spočinulo v rôznych jazykoch vo vzdialených národoch v znamení Ducha, ktorý všetkých dosahuje a spája.
Vatikánsky rozhlas dokonca prerazil železnú oponu a vniesol prítomnosť Boha do totalitných režimov, ktoré popierali jeho existenciu.“ (...)
„Posledné slovo týkajúce sa evanjelia a komunikácie je kontakt. Vatikánsky rozhlas sa počas Druhej svetovej vojny intenzívne angažoval, aby vypátral a kontaktoval rodiny nezvestných a zajatcov.“ (...)
„Ježiš sa dotýka slinami jazyka chorého, aby mu sprostredkoval svoj životný dych, Ducha Svätého. Aj my potrebujeme vstúpiť hmatateľne do kontaktu s Ježišom, aby sme boli uzdravení hlboko vo vnútri.“ (...)
„Môže nám byť nápomocný obraz toho asi najslávnejšieho kontaktu v sakrálnom umení: prsty Boha a Adama, ktoré sa k sebe vystierajú v klenbe Sixtínskej kaplnky.“ (...)
„K tomu vás, drahí bratia a sestry, povzbudzujem, aby ste pri nevyhnutných prácach každého dňa zakladali vašu službu na transparentnom kontakte s Pánom. To vám umožní udržať si pohľad otvorený na potreby doby a pestovať ten univerzálny rozmer, ktorý vás charakterizuje. S opätovným vyjadrením vrúcnej vďačnosti vás ubezpečujem o svojich modlitbách za vás a za tých, ktorým vaša práca slúži na úžitok, aby prostredníctvom slov, ktoré šírite, sa ich dotklo to Slovo, ktoré zachraňuje.“
