Bratislava 9. februára (TK KBS) V manželstve cítia prítomnosť Boha. „Ak začneme viac ako inokedy cítiť nepohodu, je potrebné ešte viac pozývať Boha do nášho vzťahu,“ hovoria Veronika a Ján Franekoví, ktorí bývajú v Záhradnom. Zapojili sa do rozhovorov s manželmi. Tlačová kancelária KBS ich prináša v rámci Národného týždňa manželstva (NTM). „Spoločná modlitba, nás ako manželov veľakrát zachránila pred pádom. Už malé rozhodnutia stačia na to, aby sa domov stal bezpečným,“ dodali rodičia osemročného Timoteja a šesťročného Benjamína. „V manželstve by sa človek mal cítiť bezpečne, veď kde inde ak nie tam,“ reagujú na otázku, či sa v manželstve cítia bezpečne. Bezpečne v manželstve je tiež heslom tohto ročníka NTM. „Obaja to vnímame tak, že po celom hektickom dni, keď sa vraciame domov sme jeden pre druhého pevným bodom, ktorý pre nás predstavuje istotu. Manželstvo nám dáva pocit bezpečia, že aj pri ťažkostiach je tu niekto kto ťa vypočuje, objíme a poradí,“ spomínajú absolventi programu Master v Teológii manželstva a rodiny na Teologickej fakulte v Košiciach.
Veronika s Jánom tvrdia, že už od začiatku manželstva obaja „cítili a vedeli“, že od manželstva očakávajú viac ako len žiť zo dňa na deň. „Už samotnej príprave do manželstva sme obaja prikladali veľkú váhu, z čoho čerpáme v našom manželstve dodnes. Vedeli sme, že prídu prekážky a ťažkosti ale len spolu ich môžeme prekonať. Museli sme sa naučiť veľa sa rozprávať a počúvať, aby sme sa vedeli navzájom pochopiť. Za tých pár spoločných rokov už dnes vieme, že vytvoriť v manželstve pokojný prístav predstavuje istú dávku sebazaprenia a potlačenia našich nálad, aby sme dokázali vytvoriť pokojný domov aj pre naše deti,“ spomína učiteľka Náboženskej výchovy a obchodník drevárskych výrobkov.
Manželstvo je pre nich bezpečným miestom aj v čase súčasnej koronakrízy. Hovoria, že za tento čas krízy sú vďační. Z každodenného hektického a uponáhľaného pracovného kolotoča mohli úplne vypnúť a byť oveľa viac spolu ako rodina. „To čo sme za ostatné roky nestihli sa nám teraz viac darilo. Spoločné stolovanie, viac spoločných modlitieb, čas venovaný deťom a prechádzky sa stali každodennou súčasťou nášho života. Boh nám aj tu ukazuje svoju veľkosť, že aj v ťažších a pre nás nepochopiteľných časoch sa dá nájsť to dobré,“ hovoria.
„V marci minulého roka, keď sa prvý krát všetko uzatvorilo sme mali veľmi veľa plánov. Keďže bývame v rodinnom dome tak sa vždy nájde niečo čo treba urobiť, opraviť. Ale viete ako to je: „Keď chceš rozosmiať Pána Boha povedz mu o svojich plánoch“ Hneď prvý týždeň na to si manžel zlomil nohu, a tak sa začalo neplánované oddychovanie celej rodiny. Druhýkrát sme neplánovane oddychovali aj tesne pred vianočnými sviatkami, keď sme sa celá rodina dostali do karantény. Takto spoločne strávený čas ešte viac utužil naše manželstvo a posilnil aj vzťahy s našimi deťmi,“ spomínajú manželia.
4. Už keď si pri sobáši sľubujeme "neopustím ťa ani v šťastí ani v nešťastí, ale budem ťa milovať, starať sa o teba a vážiť si ťa", vyjadrujeme túžbu a tiež odhodlanie prispieť k tomu, aby to naše manželstvo bolo bezpečným miestom. No sobášom to len začína a my často drobnými rozhodnutiami tvoríme v našej rodine viac či menej bezpečné prostredie. Ako sa vám darí a ako sa dá vytvoriť v manželstve bezpečné prostredie?
Po deviatich rokoch života vo vlastnom manželstve si oveľa viac uvedomujú aké je veľmi dôležité pripravovať mladých ľudí na manželstvo. Oni sami vstupovali do manželstva s rôznymi „ideálnymi“ predstavami, ktoré však podľa ich slov majú od reality veľmi ďaleko. „Vytvoriť bezpečné prostredie v manželstve sa nedá zo dňa na deň. Je potrebná neustála spolupráca a ochota pracovať na sľube, ktorý sme si dali. V prvých rokoch manželstva nás stalo veľa úsilia prijať sa navzájom aj s našimi nedokonalosťami. Museli sme sa obaja naučiť potlačiť naše egoizmy a viac sa naučiť chápať toho druhého. Dôležitým pilierom vytvorenia bezpečného prostredia je pre nás odpustenie. Ako manželia si uvedomujeme aké dôležité je priznať si chybu a poprosiť o odpustenie,“ vravia Veronika a Ján.
Počas manželstva postupne vnímajú, akú skreslenú predstavu o láske mali. „Mysleli sme si, že lásku si musíme prejavovať veľkými vecami a činmi a to v nás prehlbovalo falošné ilúzie. Za veľmi dôležitú považujeme vzájomnú komunikáciu. Je potrebné veľa rozprávať a ešte viac počúvať. Ticho manželstvo zabíja, a preto je potrebné nájsť si čas na rozhovor a nenechávať to až na chvíľu, keď už nám doslova horí pod nohami,“ hovoria ďalej Veronika s Jánom, ktorý svoje dary odovzdávajú aj vo farnosti. Veronika sa venuje príprave prvoprijímajúcich deti a Ján vedie vo farnosti mužský spevácky zbor.
Ak cítia ohrozenie, v manželstve je pre nich záchranným kolesom Boh. „Tak ako pri vstupe do manželstva tak po celý život je potrebné si uvedomovať aké dôležité je vnímať prítomnosť Boha v našom manželstve. Ak začneme viac ako inokedy cítiť nepohodu je potrebné ešte viac pozývať Boha do nášho vzťahu. Spoločná modlitba, nás ako manželov veľa krát zachránila pred pádom. Už malé rozhodnutia stačia na to, aby sa domov stal bezpečným,“ uviedli.
„Nikto z nás dokonalý nie je, každý máme svoje chyby a nedostatky s ktorými bojujeme celý život. Myslíme si a tak to aj vnímame, že v manželstve je potrebná vlastná sebareflexia. Prv ako kritizujem nedokonalosti druhého tak by som sa mal pozrieť sám na seba. A to neplatí len pre manželstvo ale podľa nás pre všetky vzťahy všeobecne,“ dodali Veronika s Jánom.
