Bosna 4. februára (TK KBS) Jezuitská služba pre utečencov (JRS) bije na poplach nad dramatickou situáciou migrantov v Bosnea Hercegovine. Utečenecké tábory nazýva skutočným peklom. „Za teploty mínus 15 stupňov ľudia spia v snehu. Na mnohých miestach nemajú čo jesť, zhromaždené odpadky spaľujú, len aby sa trochu zahriali,“ hovorí pre Vatikánsky rozhlas kňaz Stanko Perica.Na Balkáne je tento chorvátsky jezuita zodpovedný za činnosť JRS, ktorá je jednou z najaktívnejších utečeneckých mimovládnych organizácií na svete. „Stávame sa hlasom tých, ktorí ho nemajú, do pekla ich životov vnášame trochu ľudskosti,“ zdôrazňuje Perica. Naznačuje, že pomocné činnosti majú medzináboženský charakter. „Našimi dobrovoľníkmi sú súčasní Samaritáni, ktorí utišujú rany nepredstaviteľného utrpenia,“ hovorí jezuita.
„Situácia v Bosne je skutočne dramatická, ale spolupráca medzi náboženstvami je nádejou celej tejto smutnej krízy. Všetci pracujeme, katolíci, pravoslávni a moslimovia, na pomoci ľuďom, ktorí utiekli. Chceme im prinavrátiť trochu dôstojnosti,” hovorí Perica. „Všetci máme rovnaké emócie, rovnaké pocity. Sme skutočne dojatí, keď vidíme, aké nesmierne utrpenie je pred nami. Vždy je pre mňa šok, keď vidím, ako sa v roztrhaných topánkach brodia po kolená v snehu. Mnoho utečencov spí pod holým nebom a v týchto chladných zimných dňoch sa ohrieva horiacim plastom. Našťastie existujú aj Samaritáni, ktorí preukazujú súcit, blízkosť, ľudskosť.“
Chorvátsky jezuita poznamenáva, že bosnianske orgány zostávajú hluché voči výzvam medzinárodného spoločenstva na organizáciu pomoci pri vytváraní dôstojných životných podmienok pre utečencov. „Žiaľ, na Balkáne nás história málo naučila,“ hovorí Perica. Pripomína slová pápeža Františka z encykliky „Fratelli tutti“, že právo na dôstojný život nemá hraníc a že z neho nemožno vylúčiť nikoho bez ohľadu na to, kde sa narodil. „Musíme uznávať a rešpektovať práva každého človeka, aj keď sa narodil za našimi hranicami,“ poznamenáva jezuita.
