[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 20. 06. 2021   Meniny má Valéria       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930    

  COVID-19
Koronavírus [dossier]
Covid-19 automat
Rady pri ochorení

  Top témy
Všetky
Rok Amoris Laetitia
Rok sv. Jozefa
Koronavírus

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Zostaňte v mojej láske: Homília pápeža Františka z ekumenických vešpier
P:3, 26. 01. 2021 08:23, ZAH

Vatikán 26. januára (RV) Prinášame homíliu pápeža Františka, pripravenú pri príležitosti záveru Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov v pondelok 25. januára, na sviatok Obrátenia sv. apoštola Pavla. V duchu tohtoročného motta „Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia“ v nej Svätý Otec využíva symbol viniča na znázornenie jednoty živenej láskou, ktorá je darom Ducha Svätého. Vysvetľuje, ako sa na troch úrovniach tvorí jednota ako naše zotrvanie v Ježišovi, ako vzájomné jednota medzi kresťanmi a ako jednota s celým ľudstvom.

Keďže pápež František pre zdravotné komplikácie nemohol osobne predsedať ekumenickým vešperám, ktoré sa slávili o 17.30 v Bazilike sv. Pavla za hradbami, poveril touto úlohou kardinála Kurta Kocha. Predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kard. Koch predniesol pripravenú homíliu Svätého Otca. Jej text prinášame v plnom znení.

Homília Svätého Otca

25. januára 2021

«Zostaňte v mojej láske» (porov. Jn 15,9). Ježiš spája túto žiadosť s obrazom viniča a ratolestí, posledným, aký nám ponúka v evanjeliách. Samotný Pán je tým viničom, je «pravý vinič» (v. 1), ktorý nezrádza očakávania, ale zostáva verný v láske a nikdy v nej nepoľaví, napriek našim hriechom a našim rozdeleniam. V tomto viniči, ktorým je on, my všetci pokrstení sme všepení ako ratolesti: to znamená, že môžeme rásť a prinášať ovocie iba ak sme zjednotení s Ježišom. Dnes večer sa pozrime na túto nevyhnutnú jednotu, ktorá má viac úrovní. Mysliac na strom viniča si môžeme predstaviť jednotu tvorenú troma sústrednými okružiami, tak ako je to v kmeni.

Prvým okružím, tým najvnútornejším, je zotrvanie v Ježišovi.

Odtiaľto vychádza cesta každého smerom k jednote. V dnešnej rýchlej a zložitej realite sa ľahko stratí niť, keď sme ťahaní do tisíc strán. Mnohí sa cítia vnútorne roztrieštení, neschopní nájsť pevný bod, stabilný poriadok v rozličných okolnostiach života. Ježiš nám naznačuje tajomstvo stálosti v zotrvaní v ňom. V texte, ktorý sme si vypočuli, opakuje tento pojem až sedemkrát (porov. Jn 15,4-7.9-10). Ježiš totiž vie, že „bez neho nemôžeme nič urobiť“ (porov. v. 5). Ukázal nám tiež ako konať, keď nám dal príklad: každodenne sa uťahoval na opustené miesta, aby sa modlil.

Potrebujeme modlitbu tak ako vodu pre život. Osobná modlitba, byť s Ježišom, adorácia, je podstatou zotrvania v ňom. Je to cesta ako vložiť do srdca Pána všetko to, čo sídli v našom srdci, nádeje i obavy, radosti i bolesti. Ale predovšetkým, v modlitbe sústredení na Ježiša zakúšame jeho lásku. A naša existencia z toho čerpá život, ako ratolesť, ktorá ťahá z kmeňa miazgu. Toto je tá prvá jednota, naša osobná integrita, dielo milosti, ktorú dostávame zostávajúc v Ježišovi.

Druhým okružím je kruh jednoty s kresťanmi. Sme ratolesťami toho istého viniča, sme spojenými nádobami: dobro a zlo, ktoré každý koná, sa rozlieva na ostatných. V duchovnom živote potom platí istý druh „zákona dynamiky“: v tej miere, ako zostávame v Bohu, približujeme sa k ostatným - a v miere, v akej sa približujeme k ostatným, zostávame v Bohu. Znamená to, že ak sa modlíme k Bohu v duchu a pravde, rodí sa potreba milovať ostatných, a na druhej strane, «keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás» (1 Jn 4,12).

Modlitba nevyhnutne privádza k láske, inak je to povrchný ritualizmus. V skutočnosti nie je možné stretnúť Ježiša bez jeho Tela, ktoré je zložené z mnohých údov, toľkých, koľkí sú pokrstení. Ak je naša adorácia opravdivá, budeme rásť v láske ku všetkých ,ktorí nasledujú Ježiša, bez ohľadu na kresťanské spoločenstvo, ku ktorému patria, pretože i keď nie sú „naši“, sú jeho.

Jednako konštatujeme, že milovať bratov nie je jednoduché, pretože hneď sa ukážu ich nedostatky a chyby, a vracajú sa na myseľ zranenia z minulosti. Tu nám prichádza na pomoc Otec so svojím pôsobením, ktorý ako odborný hospodár (porov. Jn 15,1) dobre vie čo robiť: «On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia» (Jn 15,2).

Otec orezáva a čistí. Prečo? Lebo aby sme milovali, potrebujeme byť zbavení toho, čo nás zvádza z cesty a núti nás krútiť sa okolo seba samých, čo nám bráni prinášať ovocie. Prosme teda Otca, aby nám odňal predsudky o ostatných a svetské pripútanosti, ktoré bránia plnej jednote so všetkými jeho deťmi. Takto očistení v láske budeme vedieť dať na druhú koľaj pozemské zápletky a prekážky určitej doby, ktoré nás dnes odvádzajú od evanjelia.

Tretím a najširším okruhom jednoty je celé ľudstvo. Môžeme pouvažovať nad pôsobením Ducha Svätého v tejto oblasti. Vo viniči, ktorým je Kristus, je on tou miazgou, ktorá prichádza do všetkých častí. No Duch vanie, kde chce a všade chce viesť k jednote. On nás pobáda milovať nielen toho, kto nás má rád a zmýšľa ako my, ale všetkých, ako nás naučil Ježiš. Robí nás schopnými odpúšťať nepriateľom a odpúšťať utrpené krivdy.

Pohýna nás byť aktívnymi a kreatívnymi v láske. Pripomína nám, že blížny nie je iba ten, kto zdieľa naše hodnoty a myšlienky, ale že my sme pozvaní stávať sa blížnymi pre všetkých, byť dobrými samaritánmi ľudstva, zraniteľného, chudobného a trpiaceho – dnes obzvlášť trpiaceho –, ktoré leží popri cestách sveta a ktoré Boh túži so súcitom pozdvihnúť.

Duch Svätý, pôvodca milosti, nech nám pomáhať žiť v nezištnosti, milovať aj toho, kto sa nám neodvďačí, pretože iba v čistej a nezištnej láske evanjelium prináša ovocie. Strom možno poznať po ovocí. Z nezištnej lásky je poznať, či patríme k Ježišovmu viniču.

Duch Svätý nás tak učí konkrétnej láske ku všetkým bratom a sestrám, s ktorými zdieľame to isté človečenstvo, ktoré Kristus neodštiepiteľným spôsobom spojil so sebou, vraviac nám, že ho vždy nájdeme v chudobných a núdznych (porov. Mt 25,31-45). Ak im budeme spoločne slúžiť, zistíme, že sme si navzájom bratmi a budeme rásť v jednote.

Duch, ktorý obnovuje tvárnosť zeme, nás aj povzbudzuje postarať sa o spoločný domov, urobiť odvážne rozhodnutia ohľadom štýlu, akým žijeme a konzumujeme, pretože opakom prinášania ovocia je využívanie, a je nedôstojné mrhať vzácnymi zdrojmi, o ktoré sú mnohí ukrátení.

Ten istý Duch, dômyselný tvorca ekumenickej cesty, nás dnes večer priviedol, aby sme sa spolu modlili. A kým zakúšame jednotu, ktorá sa rodí z jednohlasnej modlitby k Bohu, chcem poďakovať všetkým, ktorí sa tento týždeň modlili a budú sa naďalej modliť za jednotu kresťanov.

Bratským pozdravom sa obraciam na tu prítomných predstaviteľov cirkví a cirkevných spoločenstiev – mladých pravoslávnych a východných ortodoxných, ktorí študujú v Ríme s podporou Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, i na profesorov a študentov Ekumenického inštitútu Bossey, ktorí by boli prišli do Ríma, ako po minulé roky, no kvôli pandémii nemohli, a sledujú nás cez médiá.

Drahí bratia a sestry, zostaňme zjednotení v Kristovi. Duch Svätý, rozliaty v našich srdciach, nech nám dá pocítiť, že sme deťmi Otca, bratmi a sestrami navzájom, bratmi a sestrami v jedinej ľudskej rodine. Najsvätejšia Trojica, spoločenstvo lásky, nech nám dáva rásť v jednote.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

( TK KBS, RV, mh, ak, jb; rp ) 20210126014   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]