Vatikán 15. januára (TK KBS) "Bratia všetci a rana zasadená vysťahovaním" je názov úvahy kardinála Michaela Czerneho o novej encyklike Fratelli tutti. Zastupujúci sekretár sekcie pre migrantov vatikánskeho Úradu pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju, ktorej vedenie si pre seba vyhradil osobne pápež František, ju napísal na nový blog Medzinárodnej katolíckej komisie pre migráciu. Jej zhrnutie prináša vydanie denníka Svätej stolice, L’Osservatore Romano.Encyklika Fratelli tutti sa obracia priamo k “radostiam a nádejam, smútku a úzkosti migrantov, utečencov a všetkých marginalizovaných ľudí”, cituje kardinál Czerny z pápežského dokumentu, ktorého jadrom je výzva k pevnejšiemu bratstva a sociálnemu priateľstvu medzi všetkými ľuďmi a národmi. Encyklika nabáda k “bratskej otvorenosti, ktorá dovoľuje rozpoznať, doceniť a milovať každého človeka bez ohľadu na jeho fyzickú blízkosť, bez ohľadu na miesto, kde sa narodil alebo kde býva”.
Právo na zotrvanie vo vlastnej krajine a dôstojný život
Východiskom všetkých úvah o migrácii je priznať človeku “právo neemigrovať, teda byť a zotrvať vo vlastnej krajine”, píše kardinál Czerny a vyzdvihuje právo každého človeka na dôstojný život a všestranný rozvoj v krajine jeho pôvodu. Táto skutočnosť poukazuje na zodpovednosť celého sveta, vzhľadom k tomu, že chudobnejšie štáty vyžadujú rozvojovú pomoc, ktorá nemá spočívať "výlučne v ekonomicky udržateľnom rozvoji, ale aj zásadne bojovať proti chudobe, hladu, chorobám, škodám na životnom prostredí a klimatickým zmenám".
Prijímať, chrániť, podporovať a integrovať
Podsekretát sekcie pre migrantov vatikánskeho úradu potom naznačuje, akú "mravná reakciu" vyžaduje migrácia a utečenectvo. "Je možné ju zhrnúť do štyroch slovies: prijímať, chrániť, podporovať a integrovať". Našou kresťanskou povinnosťou je totiž “rešpektovať právo každého človeka, aby našiel miesto, na ktorom nielen uspokojí svoje primárne potreby, ale sa tiež plne osobne realizuje”. Napriek tomu, xenofóbna mentalita, úplne nezlučiteľná s kresťanstvom, prispieva k “prevahe určitých politických preferencií namiesto hlbokého presvedčenia našej viery, ktorými sú neodňateľné dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na jeho pôvod, farbu pleti či náboženstva, a najvyšší zákon bratskej lásky”, podotýka kardinál Czerny, podľa ktorého posledný pápežský dokument ponúka viac inšpiratívnych návrhov, ako otvoriť brány prichádzajúcim.
Konkrétne spôsoby prijatie
Encyklika Fratelli tutti vymenováva viacero konkrétnych spôsobov, ako prijímať, chrániť, podporovať a integrovať prichádzajúcich, utečencov z humanitárnych kríz, z ktorých sa stávajú naši noví blížni. Odporúča okrem iného “početnejšie a jednoduchšie udeľovanie víz, programy súkromného a spoločného patronátu nad migrantmi, otvorenie humanitárnych koridorov pre najzraniteľnejšie osoby, poskytnutie primeraného a dôstojného ubytovania, zaručenie osobnej bezpečnosti a prístupu k základným službám, zabezpečenie spravodlivosti, konzulárnej asistencie, slobody pohybu a pracovných možnosťou, náboženskej slobody a vzdelanie pre maloletých”.
Spoločné úsilie
Toto všetko je možné dosiahnuť len spoločným, globalizovaným úsilím jednotlivých štátov, pripomína encyklika s poukazom na Globálny pakt OSN pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu, pretože
“Odpoveď na migráciu môže byť jedine ovocím spoločnej práce”. V závere svojho príspevku kardinál Czerny označuje stretnutie medzi rôznymi kultúrami, plynúce z migrácie, za obohacujúci dar. "Avšak táto obojstranná prospešnosť nie je najzásadnejším hľadiskom migračnej reality. Mali by sme totiž usilovať o nezištnú a veľkorysú otvorenosť voči druhým, ktorú pápež František definuje ako schopnosť konať veci, pretože sú dobré, bez toho, aby sme očakávali výsledok či bezprostrednú odplatu ".
Kultúra budúcnosti
Iba taká "kultúra, ktorá nezištne prijíma druhých, má budúcnosť", uzatvára kardinál Czerny. "Budúcnosť zdieľanú ľuďmi v núdzi, vrátane migrantov a utečencov". "Vypočujme preto výzvu pápeža Františka, ktorý apeluje na ľudskejší, bratskejší a spravodlivejší svet, založený na láske a vzájomnom obohatení skôr ako na chladnej podozrievavosti a ľahostajnosti", píše podsekretár sekcie pre migrantov Úradu pre integrálny ľudský rozvoj na novom blogu Medzinárodnej katolíckej komisie pre migráciu.
Medzinárodná katolícka komisia pre migráciu (ICMC) je mimovládna organizácia sídliaca v Ženeve, ktorá za pomoci svojej medzinárodnej a zároveň miestnej siete spravuje 24 tisíc projektov v päťdesiatich krajinách sveta, určených približne jednému miliónu migrantov. Bola založená roku 1951 a vďaka priamemu napojeniu na Svätú stolicu pôsobí predovšetkým na diplomatickej rovine a osvetovo, teda šírením katolíckej sociálnej náuky. Zároveň má jej práca rýdzo praktický dosah, pretože začleňuje všetky migračné komisie svetového episkopátu, čo jej umožňuje pôsobenie v teréne.
