Bratislava 7. januára (TK KBS) V utorok 5. januára 2021, v Senioráte v Ivanke pri Dunaji, zomrel vo veku 97 rokov F. Andrej Škorňa SJ, rehoľný brat Spoločnosti Ježišovej. Svätú omšu za zosnulého bude sláviť komunita Seniorátu v sobotu 9. januára 2021 o 7:00 v komunitnej kaplnke. Pohrebné obrady budú na cintoríne v Ivanke pri Dunaji o 14:30. V dôsledku súčasných protiepidemických opatrení môže byť na pohrebe prítomný iba úzky okruh spolubratov, resp. rodiny (celkove 6 osôb).Životopis brata Andreja Škorňu SJ (1923 – 2021)
Narodil sa 7. marca 1923 v Kokave nad Rimavicou, kde ho rodičia nechali aj pokrstiť. O dva roky sa rodina presťahovala do Hnúšte. Otec Ondrej sa zamestnával roľníctvom. Matka Anna, rod. Vojteková, bola v domácnosti. Rodina bola chudobná. Postupne sa v nej narodili ešte štyri deti, dvaja chlapci a dve dievčatá. Všetci chodili do ľudovej školy v Hnúšti. Po jej ukončení Andrej začal navštevovať meštiansku školu. V roku 1943 narukoval do Kremnice, kde vojakov pripravovali na front. Počas vojenskej služby sa spoznal s niekoľkými jezuitmi. Asi po roku bol s ostatnými vojakmi preložený do Banskej Bystrice a následne do Zvolena. Odtiaľ boli vojaci vyvezení do hôr a dostali uvoľnenie z armády. Takto sa Andrej asi na tri mesiace dostal domov k rodičom. Po opätovnom povolávacom rozkaze do vojenskej služby bol najprv v Poprade. Po dvojtýždňovej príprave sa jeho jednotka stala súčasťou oslobodzovacej armády. Aktívnu účasť na oslobodzovacích bojoch Andrej ukončil na Morave, v Bystřici nad Hostýnem.
Po prepustení do civilu sa vrátil k rodičom. Odtiaľ jeho životná cesta smerovala do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku, kde bol prijatý 10. októbra 1946. Po jeho ukončení pôsobil ako kostolník v Kostole Najsvätejšej Trojice v Trnave. Tu ho v noci z 13. na 14. apríla 1950 zastihla tzv. „barbarská noc“. Spolu s ostatnými spolubratmi bol deportovaný do sústreďovacieho kláštora v Jasove a krátko na to do kláštora v Podolínci. Asi po roku nútenej internácie štátne úrady začali rozmiestňovať mladších rehoľníkov na stavby priehrad. Brat Andrej bol v apríli 1951 s niektorými spolubratmi prevezený na stavebné práce na vodnom diele Klíčava neďaleko Prahy. V auguste toho istého roku bol premiestnený do Želiva, kde pracoval tri roky. Posledným miestom pracovného tábora boli Králiky. Tu v januári 1961 bol s ostatnými rehoľníkmi prepustený do civilného zamestnania.
Brat Andrej zostal na Králikoch a zamestnal sa v národnom podniku Tesla, kde pracoval takmer desať rokov. Slávnostné sľuby zložil 18. novembra 1969 v Bratislave. V tom istom roku mu páter provinciál Ján Srna dal dispozíciu do Kanady. V tom čase už opäť nebolo jednoduché vycestovať na Západ. Brat Andrej sa v rámci zájazdu Juhoslávia – Taliansko dostal najprv do Ríma a odtiaľ mu úrady ako emigrantovi umožnili odcestovať do Kanady. Jeho hlavným pracovným poslaním bola práca v tlačiarni. Vykonával ju vyše dvadsať rokov. Po obnovení rehoľného života na Slovensku začiatkom deväťdesiatych rokov ho páter provinciál Emil Váni povolal naspäť do vlasti. Od roku 1993 sa stal členom komunity v Trnave. Najprv vypomáhal v tlačiarni, potom bol dlhé roky kostolníkom v tamojšom kostole, kde ho vždy bolo možné zastihnúť s rozčítanou knihou v ruke.
Od 1. marca 2016 sa stal členom komunity Seniorátu Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji. V nasledujúcich rokoch sa zúčastňoval na dennom a duchovnom programe komunity, s osobitným poslaním modliť sa za Cirkev a Spoločnosť Ježišovu. Po postupnom zoslabení a zhoršení zdravotného stavu zomrel 5. januára 2021 vo veku 97 rokov zaopatrený sviatosťami v prítomnosti sestier a spolubratov v Ivanke pri Dunaji.
-
Zdroj: jezuiti.sk
