Pre saleziánky bol významný tým, že si pripomenuli 80 rokov našej prítomnosti na Slovensku. Sprevádzala ich myšlienka: „ Korene, nie sú minulosťou stromu, ale sú garanciou jeho vitality.“ „Túto vitalitu stále čerpáme vďaka prvej generácii sestier, ktoré už tvoria nebeskú rodinu. Ony si prešli veľmi náročným obdobím. Ako mladé nadšené zasvätené museli 18 rokov prežiť na nútených prácach v sústreďovacích táboroch, bez mladých, bez apoštolátu, bez nároku na základné životné podmienky. A napriek tomu nestratili radosť a nádej. Keď ma pochytí rozladenosť z tohto obdobia pandémie, spomeniem si na nich a hneď sa žije ľahšie," povedala sr. Monika.

Keď sa sr. Monika spätne pozerá na uplynulý rok, tak sa jej vynára veľmi veľa krásnych, radostných a pozitívnych udalostí. Napríklad ju veľmi potešilo, ako sa ako rehoľné sestry vedeli spojiť v pomoci pre seniorov v prvej vlne pandémie. V spolupráci s TELEKOM Slovakia poskytli bezplatnú telefónnu linku pomoci tzv. službu ucha. Aké východisko vidí zo súčasnej krízy spojenej s pandémiou? „Tie opatrenia nemáme iba na Slovensku, ale sú na celom svete akoby sme na to niekedy zabúdali. Ja nemám patent na nejaké východisko, ale to čo prajem nám všetkým, aby sme boli stále viac ľudskými aj toto preveruje pandémia, či nimi vieme byť," uviedla ďalej v rozhovore.

„Potrebujeme sa navzájom, potrebujeme blízkosť, pochopenie, súcit, vzájomnú solidaritu, lebo sme v tom všetci rovnako či bohatí či chudobní, či veriaci či neveriaci, či vyššie postavení či tí obyčajní a teda nás boj proti pandémii nemá rozdeliť, ale spojiť. Lebo práve to ľudské nás vie posilniť aj keď dávame aj keď prijímame, aby sme takto vedeli vyhrávať v skúškach života, aj v boji s pandémiou nielen s tou coronovou, ale aj pandémiou chladu a neľudskosti. A teda menej frflania a kritiky a viac odvahy všimnúť si druhého, aj to dobro ktoré sa koná a byť sám zmenou, ktorá môže posunúť svet k lepšiemu. A dodám ešte čo veľmi prajem všetkým, ktorí v tomto roku boli v plnom nasadení v zdravotníckych zariadeniach a bojovali proti covidu – 19, veľmi im prajem, aby si mohli výdatne oddýchnuť a načerpať nové sily, taký zotavujúci pobyt pre nich so 80% zľavou by sa im zišiel," povedala sr. Monika.

Tento rok podľa sr. Moniky nepreveril len naše vzťahy, ľudskosť, ale aj našu vieru. „ Jednak sa ukázalo, kde sú slabé miesta Cirkvi či v živote kresťanov, ale viac som skôr vnímala hľadanie možností ako sa podľa opatrení dá poskytnúť aj duchovná pomoc. Obdivovala som úžasnú tvorivosť v našich saleziánskych strediskách, vo farnostiach, bolo veľa duchovných ponúk, možností. Samozrejme to nikdy nenahradí, priamu účasť a stretnutia. Tým, že máme v dome kaplnku, tak tá duchovná posila nám nechýbala, či sme pozerali sv.omše on line či nám prišli slúžiť sv.omše kňazi, keď sa uvoľnili opatrenia. Môžem povedať, že nás to viac spojilo aj v spoločnej modlitbe, a tak sme do modlitby zahŕňali najmä tých, ktorí boli v prvej línii, chorých aj tých, ktorí nejakým spôsobom trpeli v dôsledku COVID - 19."

Ovocie tohto roka vníma v niečom, čo už dlhšie prežíva. Je to myšlienka, že „život je dar a teda vďačnosť za všetko čo mám, za každý deň, a to alebo kto sa v ňom objaví." Vianoce, ktoré prežívame, má sr. Monika veľmi rada. „Mám veľmi rada čas pred Vianocami teda Advent, vždy je o nejakej zmene. Aj keď bol náročný, ale bol veľmi požehnaný a potrebný pre mňa, lebo aj to náročné dáva dozrievať, najmä v skutočnej láske. Takže Vianoce a Nový rok bude pre mňa časom vďačnosti a znovu začatia. Je tu teda opäť postoj vďaky, čas vďaky za Lásku, ktorá prišla na svet, za rodiny či tú duchovnú či pokrvnú, vďačnosť za dar priateľstva, za jeho vzácnosť a úprimnosť a pravdivosť v ňom, vďačnosť za všetkých, s ktorými som sa nejakým spôsobom stretla počas roka a ktorí boli pre mňa osviežením a inšpiráciou alebo rozhodnutím, aká byť nechcem. Nedávam si predsavzatia na nový rok. Skôr sú pre mňa takým časom duchovné cvičenia, po ktorých sa začína pre mňa akoby nová etapa, tie sú pre mňa duchovným novým rokom," povedala.

„ Od Pána mám toľko výziev každý deň, že si nemusím pripravovať niečo ja, On ma pozná a má to pre mňa všetko dobre načasované, len sa to učím prijímať. A čo prajem nám všetkým na Slovensku? Majme nádej, nie strach. Majme lásku, nie chlad. Majme tvorivosť v láske a zdravý rozum nie bezmocnosť a frflanie. Máme Boha, ktorý má nad všetkým moc. Hľadajme pomoc, buďme si navzájom oporou, pohľad obracajme stále viac na Krista lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme. On je pre nás stále viac svetlom do tejto dnešnej tmy či hmly, potrebujeme čerpať z neho, stretávať sa s ním," dodala.

( TK KBS, msk; ml ) 20201226002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]