Vatikán 4. decembra (RV) K Medzinárodnému dňu osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme si pripomenuli vo štvrtok, vydal Svätý Otec František posolstvo, v ktorom vyzýva aktívne sa postaviť proti mentalite vyraďovania podporovaním kultúry života. Odporúča budovať lepší postkovidový svet na dvoch pevných základoch: na „skale začlenenia“ v duchu podobenstva o milosrdnom Samaritánovi a na „skale aktívnej účasti“ zdravotne postihnutých na občianskom a cirkevnom živote.Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím sa z iniciatívy OSN slávi 3. decembra. Tento rok sa zameriava na vybudovanie lepšieho sveta po COVIDe-19, ktorý bude pre zdravotne postihnutých začleňujúci, prístupný a udržateľný (Building Back Better: toward a disability-inclusive, accessible and sustainable post COVID-19 World).
Svoju blízkosť ľuďom so zdravotným postihnutím vyjadri pápež František v posolstve, z ktorého prinášame niekoľko myšlienok. Po oslovení „Drahí bratia a sestry“ pápež konštatuje náročnosť doby pandémie, ktorá na niektorých dolieha ešte ťažšie:
„Všetci sme na jednej lodi uprostred rozbúreného mora, ktoré môže vyvolať strach; ale na tejto lodi sa s tým niektorí namáhajú oveľa viac, a medzi nimi sú ľudia s vážnymi zdravotnými postihnutiami.“
V súvislosti s témou budovania lepšieho sveta po pandémii Svätý Otec podnecuje k zamysleniu nad evanjeliovým podobenstvom o dome vybudovanom na skale alebo na piesku (porov. Mt 7,24-27; Lk 6,47-49).
Prvý z troch bodov svojho posolstva nazval pápež „Hrozba kultúry vyraďovania“. Dážď, rieku a víchor z podobenstva prirovnáva ku hrozbám spomenutej kultúry, ktorá ohrozuje najmä najslabších – medzi ktorých patria i ľudia so zdravotným postihnutím. Svätý Otec však vyzdvihuje i pokroky, ktoré sa v spoločnosti vykonali:
„Za posledných päťdesiat rokov sa prijali dôležité kroky, a to na úrovni občianskych inštitúcií i v cirkevnom prostredí. Zvyšovalo sa povedomie o dôstojnosti každého človeka, čo viedlo k odvážnym rozhodnutiam na začlenenie tých, ktorí žijú s telesnými alebo psychologickými obmedzeniami.
A predsa na kultúrnej úrovni je ešte stále príliš veľa prejavov, ktoré sú v rozpore s týmto smerovaním. Znovu sú tu odmietavé postoje, ktoré aj kvôli narcistickej a utilitaristickej mentalite vedú k marginalizácii, bez ohľadu na to, že krehkosť je súčasťou života každého.
Vskutku existujú ľudia i s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí si napriek námahe našli cestu k dobrému a zmysluplnému životu, zatiaľ čo sú tu ľudia bez telesných znevýhodnení, ktorí sa cítia neuspokojení a sú dokonca zúfalí.“
V druhom bode posolstva si Svätý Otec všíma nerovnosti, ktoré pandémia ešte viac zvýraznila. Ako prvú oporu na vybudovanie pevného domu preto odporúča „Skalu začlenenia“:
„Inklúzia by mala byť ´skalou´, na ktorej je možné budovať programy a iniciatívy občianskych inštitúcií, aby nebol nikto vylúčený, obzvlášť tí, ktorí majú najväčšie ťažkosti. Sila reťaze závisí od starostlivosti o najslabšie články.“
Pápež vyzdvihuje i pomoc nových technológií, ktoré boli v čase pandémie rozvinuté a zdôrazňuje dôležitosť angažovanosti cirkevných inštitúcií v inklúzii ľudí so zdravotným postihnutím:
„Rovnako povzbudzujem k pravidelnej formácii pre kňazov, seminaristov, rehoľníkov, katechétov a pastoračných pracovníkov vo vzťahu k zdravotnému postihnutiu a v používaní inkluzívnych pastoračných nástrojov. Farské spoločenstvá by sa mali angažovať v posilňovaní prijímajúceho postoja voči ľuďom so zdravotným postihnutím. Vytvorenie plne prístupnej farnosti si vyžaduje nielen odstránenie architektonických bariér, ale predovšetkým postoje a činy solidarity a služby zo strany farníkov voči ľuďom so zdravotným postihnutím a ich rodinám. Cieľom je, aby sme hovorili už nie ako ´o nich´, ale skôr ako ´o nás´.“
V poslednom bode, nazvanom „Skala aktívnej účasti“ Svätý Otec vysvetľuje potrebu spoločnosti začleniť najslabších do aktívnej účasti na jej dianí. Ako prvé zdôrazňuje právo týchto ľudí na prijímanie sviatostí ako všetci členovia Cirkvi:
„Všetky liturgické slávenia farnosti by mali byť prístupné, aby každý mohol prehlbovať, sláviť a žiť svoju vieru spolu s bratmi a sestrami. Osobitná pozornosť sa má venovať ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí ešte neprijali sviatosti kresťanskej iniciácie: tých treba pozvať a zapojiť do katechetických programov prípravy na tieto sviatosti. Nikto nemôže byť vylúčený z prijatia milosti v týchto sviatostiach. (...)
Naším záujmom nie je iba im pomáhať, ale zaistiť aj ich aktívnu účasť v občianskom a cirkevnom spoločenstve. Je to náročná a tiež i únavná cesta, ktorá však čoraz viac prispieva k formovaniu svedomia schopného rozpoznať každého ako jedinečného a neopakovateľného človeka. Aktívna účasť na katechéze ľudí so zdravotným postihnutím predstavuje veľké bohatstvo pre život celej farnosti.“
Pápež František svoje posolstvo pri príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím uzatvára želaním:
„Kiež spoločná vôľa ´tvoriť nanovo k lepšiemu´ podnieti súčinnosť občianskych a cirkevných organizácií a takto vybuduje pevný ´dom´, odolávajúci každej búrke a schopný prijímať ľudí so zdravotným postihnutím, pretože je postavený na skale ich začlenenia a aktívnej účasti.“
Toľko z posolstva pápeža Františka datovaného 3. decembra v Ríme u Svätého Jána v Lateráne.
Dodajme, že OSN zaviedlo Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím od roku 1992 s cieľom zvyšovať povedomie o situácii týchto osôb vo všetkých aspektoch politického, spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života a podporovať ich práva v súvislosti s ich začlenením.
