Podujatie moderoval prorektor Trnavskej univerzity profesor Miloš Lichner SJ, účastníkom sa prihovoril riaditeľ IPVR Roman Joch. "Štát začne pomáhať rodine, až keď je problém, až keď niečo nefunguje. Nebolo by správne, aby štát pomáhal tomu, čo funguje, aby to neprestalo fungovať? Nemali by sme rodinnú politiku rozšíriť o to, aby pomáhala funkčným rodinám, aby fungovali ďalej?"  

Rodina je základným prvkom ľudskej spoločnosti

Podľa Ústavy a zákonov Slovenskej republiky je úloha štátu chrániť rodinu prostredníctvom vytvorenia systému sociálno-právnej ochrany, pripomenul Igor Rintel z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.

Vo svojej prednáške uviedol, že vznikom a postupnou realizáciou koncepcie sociálneho štátu v kontinentálnej začal štát preberať mnohé funkcie rodiny v dobrom úmysle pomoci  rodinám. Táto snaha určte rodinám pomohla, ale podľa I. Rintela zároveň aj prispela k opaku, k rozkladu rodiny. „Postupne sme rozvíjali rôzne sociálne  a vzdelávacie inštitúcie, ktoré zničili medzigeneračnú solidaritu a pomoc. Keď dnes má rodina sociálno-ekonomické problémy, nastupuje štát so svojimi sociálnymi inštitútmi. Problém je v tom, že tieto inštitúty sú omnoho silnejšie ako samotná podpora rodiny a motivuje mladých ľudí k tomu, aby nemali záujem vôbec mať rodinu, myslím pod tým rodičov v manželskom zväzku a deti.

Motivuje rodiny, aby sa  zbavili hendikepovaného alebo starého člena rodiny, pretože je to pre nich sociálne „výhodnejšie“. Alebo úplne jednoducho, z pohľadu možnosti štátnej  pomoci je výhodnejšie byť slobodnou alebo rozvedenou matkou ako matkou žijúcou v riadnom manželskom zväzku s otcom svojho dieťaťa, je „výhodnejšie“ „zbaviť sa“ invalidného alebo starého člena rodiny a zveriť ho štátu ako sa o neho postarať.“

Sociálne inštitúty sú omnoho silnejšie ako samotná podpora rodiny a motivuje mladých ľudí k tomu, aby nemali záujem vôbec mať rodinu.

Riešenie tejto situácie vidí I. Rintel vo zmene paradigmy. „Zákonodarstvo a celý sociálny a daňový systém má chrániť rodinu ako celok. Systém nesmie vychádzať z toho, že rodina je len jedna z mnohých rovnocenných alebo dokonca menejcenných  foriem akéhosi súžitia, ale musí vychádzať z toho, že rodina je základným prvkom ľudskej spoločnosti a úspešná rodina je základom našej budúcnosti.“

Ekonomická kríza: Nemá zmysel sporiť(?)

Igor Rintel z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí upozornil aj na to, že s nástupom ekonomickej krízy, ktorú ešte „posilnila“ pandémia nového koronavírusu, došlo k zavedeniu nulových až záporných úrokových sadzieb, spolu s významným „tlačením“ nových peňazí a ich uvedeniu do ekonomiky. Toto viedlo k výraznému poklesu kapitálových výnosov, čo ruka v ruke spôsobuje pokles výnosov dôchodkového sporenia.

„V súčasnosti sa tak dostávame do situácie, kedy výnosy, ktoré tieto fondy dosiahnu nepokryjú sporiteľom ani infláciu. Kombinácia nulových výnosov a inflácie znamená, že nemá zmysel sporiť, lebo čokoľvek, čo Slováci usporia, stráca časom svoju hodnotu, a teda motivuje ľudí nesporiť, ale míňať peniaze, respektíve sa zadlžovať. Ak si niekto pri trojpercentnej inflácii odloží 1 000 eur, tak pri nulových výnosoch má po siedmich rokoch efektívne o dvesto eur menej. Prepočet pre mladých ľudí chystajúcich sa na kúpu bytu by bol ešte horší. Zmysel sporenia je takto významne narušený. Toto postihuje najmä najmladšiu generáciu a mení stáročia platnú paradigmu o potrebe šetrenia na budúcnosť.“

Igor Rintel si myslí, že práve z týchto dôvodov bude nutné vrátiť sa k priebežnému systému financovania dôchodkov a je presvedčený, že posilnenie zákonného postavenia rodiny ako celku je vysoko morálny spôsob, ako pomôcť rodine.

Prorodinné sociálne dávky

Sociálnym otázkam sa venoval aj docent Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Vo svojom príspevku Prorodinné sociálne dávky a benefity v medzinárodnom porovnaní – inšpirácia pre Slovensko analyzoval prístupy jednotlivých krajín Európskej únie k podpore rodín s deťmi. Porovnával úroveň štedrosti a nástroje na diferencovanú podporu rodín. Poukazoval na politiky podpory všetkých rodín s deťmi a tiež osobitne  rodín s viacerými deťmi v rôznom veku detí, ktoré sa vyrovnávajú s problémami  nedostatočných príjmov, nezamestnanosti, zdravotného postihnutia či sociálneho vylúčenia. Najväčšie výdavky na rodinné dávky v PPS ročne na obyvateľa má spomedzi krajín európskej dvadsaťsedmičky vynakladá Luxembursko, Slovensko je na chvoste krajín a pod európskym priemerom. Dôležitý je aj prepočet výdavkov na rodinné dávky v podiele z hrubého domáceho produktu. Priemer EU je viac ako 2% HDP, viac ako 3% je to napríklad v Dánsku. Slovensko dáva na rodinné dávky 1,6% HDP.

Docent Rastislav Bednárik sa zameriaval tiež na variabilitu politík v poskytovaní sociálnych dávok – materských dávok, rodičovských príspevkov a detských prídavkov. Poukázal aj na využívanie daňových nástrojov pri podpore rodiny. Osobitne porovnal využívanie možností znižovania vymeriavacieho základu dane, znižovania daní či možnosti spoločného zdanenia príjmu manželov alebo partnerov. Upozorňuje, že viaceré opatrenia možno rozpracovať aj pre podmienky Slovenska. "Na Slovensku nie je systém skrátených úväzkov príliš rozšírený. Pritom skrátený pracovný úväzok rozširuje časový priestor pre spoločné trávenie času s deťmi, čo je veľmi dôležité pre utuženie rodiny. Výraznejšiemu rozšíreniu kratších pracovných úväzkov bránia finančné straty na zárobkoch a tým aj zníženie príjmov, ak jeden z rodičov (obvykle žena) pracuje len na pol úväzku," prednášal R. Bednárik.

Posilniť spoločnú zodpovednosť otca aj matky

Sú to však nielen financie, ale aj množstvo času, ktoré zostáva manželom na budovanie vzťahu – a ktoré pomáha väčšej stabilite rodín. O faktoroch, ktoré ovplyvňujú funkčnosť rodín a ich stabilitu, hovoril aj profesor Ladislav Csontos SJ. Sú to – okrem finančného zabezpečenia a času – aj zrelosť snúbencov a schopnosť zvládať konflikty, manželstvo z lásky a vzájomná jednota, uži a otcovia vo výchove a sprevádzanie rodiny. „Je potrebné deti naučiť samostatnosti odmalička a naučiť ich riešiť konflikty,“ povedal prof. L. Csontos, popredný slovenský odborník na problematiku pastorácie rozvedených, podľa ktorého otcovia venujú málo času manželke a deťom. Preto je potrebné posilniť spoločnú zodpovednosť otca i matku za domácnosť. „Určite by sme potrebovali vyvážiť úlohu otca a matky vo výchove, aby sme predčili fenomén, ktorý sa v USA pomenúva ako „siroty žijúcich otcov“, že otcovia vidia deti, až keď spia, teda sa reálne nestretávajú.“

Profesor Ladislav Csontos vidí výzvu aj v sprevádzaní rodín a budovaní rodinných centier. „Pre centrá potrebujeme pracovníkov, ktorí by boli správne vzdelaní a mali príslušné kompetencie nielen čo sa týka akademického vzdelania, ale aj kompetencie v určitých zručnostiach. Riešenie konfliktov nie sú len teoretické vedomosti, ale aj zručnosti," prízvukuje L. Csontos.

Rodina je miesto a inštitúcia, ktorá je základnou bunkou spoločnosti, ale aj Cirkvi, vysvetľuje L. Csontos. „Bolo by dobré viac energie venovať do prevencie ako potom zliepať rozbitú vázu, rozbité vzťahy, ktoré sú už často nereparovateľné."

Counselling ako nová metóda

"Súčasná doba, jej náročnosť a dynamika, majú za následok, že ľudia sa častejšie dostávajú do záťažových situácií, ktoré vedú k osobným krízam," myslí si profesorka Mária Šmidová z Trnavskej univerzity.

Prakticky pomôcť rodine je možné teda sprevádzaním rodiny v takýchto záťažových situáciách, ktorými sú napríklad narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím, ekonomické či zdravotné problémy, odkázanosť staršieho člena rodiny na starostlivosť rodiny, ale aj pirodzené cykly vo vývoji rodiny, napríklad narodenie dieťaťa, dospievanie detí, odchod detí z rodiny či strata zamestnania živiteľa rodiny.

Podať praktickú pomoc rodinám sa dá pomocou counsellingu, ktorý ponúka rodinám sprevádzanie práve počas kritických situácií. "Counseling je jedna z metód sociálnej práce, ktorá predstavuje spôsob pomoci klientom pri zvládaní ťažkých životných situácií. Ide o takú formu podpory klienta, ktorou sprevádzajúci vedie sprevádzaného k mobilizácii jeho vlastných vnútorných zdrojov, potrebných na vyriešenie problému. Hovoríme tu teda o pomoci ku svojpomoci," vysvetľuje prof. M. Šmidová. 

Counselling sa vyučuje aj v študijnom programe sociálna práca so zameraním na rodinu práve na Trnavskej univerzite. „Bolo by veľmi vhodné zriadiť v rámci slovenskej legislatívy riadne alebo doplňujúce vzdelávanie v pomáhajúcej profesii zameranej na counselling,“ odporúča profesorka Mária Šmidová, podľa ktorej by mal byť counselling zaradený aj do katalógu pracovných pozícií. Dôležitosť counsellingu vníma doma aj v zahraničí práve počas súčasnej pandémie.

Všetky prednášky online konferencie je možné nájsť aj na facebooku Trnavskej univerzity a na youtube kanáli univerzity. 

-

Zdroj: truni.sk

( TK KBS, tru; ml ) 20201123039   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]