„Ako by som ho charakterizovala mojimi slovami? Bol to človek modlitby a hlbokej viery. Nikdy som z jeho slov nepočula vetu „Nemám čas“. Nikto neovplyvnil a neovplyvňuje až podnes, a to aj 33 rokov od jeho smrti, môj život ako práve on.“ Týmito slovami netere Beatrix Smerekovskej sa začína nový dokumentárny film Štefan Klubert o bývalom levočskom dekanovi, ktorý tam pôsobil 33 rokov. Do pamäte Levočanov sa nezapísal len ako kňaz, organizátor mariánskych pútí či bývalý politický väzeň, ale aj ako fotograf, znalec umenia či záchranca oltára Majstra Pavla.

Klubertov podiel na zachovaní významnej gotickej pamiatky potvrdzuje vo filme Štefan Klubert aj vedúca Oblastného reštaurátorského ateliéru Eva Spaleková a riaditeľka Spišského múzea Mária Novotná. „Keď v Levoči reštaurovali oltár Majstra Pavla, bratia Kotrbovci a ostatní pamiatkari, ktorí k nám chodili, našli v Štefanovi Klubertovi poradcu a rovnocenného partnera. Naša fara bola premenená na ateliér. Po celej fare boli porozkladané sochy, voňala farba a nebolo jednoduché udržiavať poriadok. Na fare vládla istá mystická atmosféra z neznámeho, v ktorej sa vedel pohybovať z našej rodiny len Štefan Klubert. Pre nás všetkých to bol iný svet. Samozrejme, ani pritom som nechýbala a s obdivom som pozorovala ujovu rozhľadenosť,“ spomína Klubertova neter Beatrix Smerekovská.

Súčasný rok 2020 je poznačený tým, že sa v ňom neuskutočnila tradičná mariánska púť v Levoči kvôli pandémii nákazy COVID-19. Povinnosťou farára a dekana bolo starať sa o púte na Mariánsku horu, ktoré Klubert neváhal organizovať ani za bývalého politického režimu. Pútí bolo toľko, čo rokov, keď Štefan Klubert pôsobil v Levoči – symbolických 33. Každá jedna bola tvrdo vybojovaná – farárovi bola vždy v pätách Štátna bezpečnosť, ktorá sa všemožne snažila prekaziť jej hladký priebeh. „Štefan Klubert, aj keď o sebe hovoril, že má impulzívnu povahu, nikdy to nedal na sebe poznať. Keď bol nahnevaný, zmenila so mu tvár, na ktorej bolo vidno napätie alebo nespokojnosť. Málokedy sa k svojej nálade vyjadril. A keď, tak to bolo väčšinou v súvislosti so šikanovaním štátnych cirkevných tajomníkov, čo sa stávalo pravidelne 1-2 týždne pred púťou na Mariánskej hore,“ dodáva B. Smerekovská.

Lekár Peter Jeseňák z Levoče mal tiež možnosť osobne spoznať Štefana Kluberta, dokonca mu chvíľu pomáhal ako šofér. Vo filme spomína, že hoci daná doba za bývalého režimu bola šedá, klubertovská fara bola farebná. „Podľa toho, ako som bola v detskom veku schopná vnímať, čas v Levoči ubiehal v našej rodine harmonicky. Štefana Kluberta si ľudia rýchlo obľúbili,“ spomína B. Smerekovská. „Fara bola celý deň otvorená pre každého. Na celej fare bolo chladno, vlhké steny, kúrili sme v zime spočiatku len v dvoch miestnostiach. V kuchyni bolo teplo, len keď sa varilo. Napriek chladným múrom som málokedy zažila v živote toľko vnútorného tepla a istoty, „Geborgenheit“, ako práve na našej fare.“

Okrem Beatrix Smerekovskej vystupujú vo filme Štefan Klubert kňazi, ktorí na levočskej fare za Klubertových čias „kaplánčili“: František Dlugoš, Jozef Tomáň, Anton Mišek, Jozef Jarab či Vladimír Fajkus. Svoje svedectvo do filmu poskytol aj historik Ivan Chalupecký, ktorý v tomto roku, žiaľ, zomrel. Na Štefana Kluberta si tiež spomínajú mnohí pamätníci, ako napríklad archivár Štefan Péchy, učiteľky Emília Rusnáková a Margita Antašová či lekár Peter Jeseňák.

Bližšie informácie o filme:

Autori filmu:

Dramaturgia RTVS: Kristian Bezák, Bernadeta Tokárová

hudba: Ján Zborovjan

kamera: Jakub Krška, Simon Klačko

strih: Jakub Krška

scenár a réžia: Matúš Demko

( TK KBS, mde, ml; pz ) 20201027029   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]