Bratislava 20. októbra (TK KBS) V Jaslovciach sa 20. októbra ako tretie z celkom trinástich detí narodil rodičom Jánovi a Anne, rodenej Polakovičovej, chlapec Viliam. Časť detstva prežil u starých rodičov z matkinej strany a keď mal 12 rokov, po skončení šiestej triedy ľudovej školy, ho starostlivý otec prihlásil na gymnázium k saleziánom do Šaštína. Tam si vykonal aj ašpirantát a zároveň stredoškolské štúdia na Gymnáziu v Malackách, a v lete 1938 nastúpil do saleziánskeho noviciátu vo Svätom Beňadiku. Prvé rehoľné sľuby ako salezián zložil 16. augusta 1939. Mal 18 rokov.V roku 1939 prichádza do Trnavy a pokračuje v štúdiách a skúšky skladá na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Zmaturoval v roku 1942. Už počas štúdií sa uňho prejavil športový, divadelný a hudobný talent, čo ako mladý salezián plne využíval pri práci s chlapcami. Svoju saleziánsku asistenciu prežil v Trnave na Kopánke, kde v tamojšom oratóriu viedol aj dychovú kapelu. Rok 1944 - 45 prežil ešte ako asistent v Žiline a 10. augusta zložil doživotné sľuby. Potom, vo veku 25 rokov, nastúpil na štúdium teológie do novozriadeného saleziánskeho ústavu vo Svätom Kríži nad Hronom. Tam ho banskobystrický biskup Andrej Škrábik vysvätil za kňaza 29. júna 1949.
Po vysviacke ho predstavení poslali do saleziánskeho domu v Bratislave na Trnávke. Tu ho zastihla Barbarská noc, aj on bol premiestnený najprv do Šaštína a neskôr do kláštora v Podolínci. Po roku 1951 je jeho kňazská a saleziánska služba navonok obmedzená. Pracuje iba ako radový zamestnanec v rôznych civilných zamestnaniach. Najprv rok a pol v PTP v Oseku u Duchcova, v severných Čechách, kde bol na „prekádrovaní“. Potom ho presunuli do Želiva pri Humpolci, kde pracoval ako lesný robotník až do roku 1956. Napokon do roku 1960 pracoval v Králikoch na Morave ako „kočí“. Po návrate do civilného života sa zamestnal v Bratislave v Technických službách ako skladník. ŠtB ho stále sledovala a tak sa znovu dostal na nútené práce do baní na Ostravsku, aby sa odtiaľ opäť vrátil do Bratislavy.
Obdobie Pražskej jari v roku 1986 mu prinieslo úľavu a mohol nastúpiť do riadnej kňazskej služby. Stal sa správcom farnosti Trnava-Kopánka, kde pôsobil ako mladý salezián asistent, a začína sa tam opäť venovať intenzívne práci s mladými formou športu, hudby a spevu. Ide to však proti srsti režimu: „Jablonický urobil viac práce ako 20 učiteľov na Novej škole oproti ústavu,“ vyjadril sa o ňom predstaviteľ Okresného národného výboru v Trnave a dosiahne jeho presunutie. Stane sa na dva roky kaplánom v Topoľčanoch, potom pôsobí v Šišove, v roku 1988 ho preložia do Dolných Orešian, kde pôsobí až do roku 1994.
Od roku 1995 až do smrti pracoval vo farnosti Dolná Krupá. Počas tých rokov sa prejavil navonok aj jeho hlboký a úprimný vzťah k Panne Márii a v jeho básnickej duši sa rodia básne na každý deň mája, ktoré prednáša v kostole. Veľmi často bolo z jeho úst tiež počuť, s akou úctou a láskou spomína na saleziánov, ktorí mu dali dobré základy pre život, z ktorých mnohé zachovával až do smrti. Ani trochu nedal navonok najavo bolesť alebo chorobu. Hrával ping-pong do posledných dní, až kým ho nepreviezli do nemocnice v Trnave, kde si ho 9. marca 2001 Pán povolal do večnosti. Pochovaný v rodných Jaslovciach, dnes časť obce Jaslovské Bohunice.
Zdroj: saleziani.sk
