Rím 28. septembra (KAP/KNA) Cirkevný otec, jeden zo štyroch učiteľov Cirkvi, ktorého si okrem Katolíckej cirkvi vážia aj mnohé iné vierovyznania. Pohľad do života svätého Hieronyma odhaľuje jazykovo nadaného a zvedavého dobrodruha, ktorý precestoval mnohé krajiny a snažil sa nájsť asketický liek na to, čím ho poznačila jeho doba: svetácky život v Ríme a pohanská filozofia. Hovorí sa o ňom, že bol neústupčivý, polemický a zároveň neprekonateľný rétor so skvelou pamäťou. Tento učenec zomrel v Betleheme 30. septembra 420, pred 1600 rokmi.Hieronym sa narodil okolo roku 347 ako Eusebius Hieronymus Sophronius v rímskej provincii Dalmácia, v malom mestečku Stridon. O presnej polohe tohto mesta rozprestierajúceho sa medzi mestami Emona (dnes Ľubľana) a Aquileia sa odborníci stále dohadujú. Jeho rodičia boli zámožní kresťania, ktorí podľa vtedajšieho zvyku nedali svoje deti pokrstiť hneď po narodení, ale nechali ich prejsť cestou katechumenátu, teda obdobím prípravy na krst. Pápež Libérius údajne pokrstil budúceho cirkevného otca v roku 366, počas jeho pobytu v Ríme, kde sa venoval štúdiu klasickej gramatiky a rétoriky.
Jeho život bol poznačený cestovaním. Najprv ho to ťahalo k Trevíru. Prvý kontakt so vznikajúcim mníšstvom ho tak oslovil, že sa rozhodol viesť asketický život. Z Aquileji, kde sa Hieronym pripojil k asketickému „Zboru blažených“, putoval ďalej na Východ, stal sa žiakom Apollinára v Antiochii, naučil sa po grécky a spoznal diela Origena, ktorého neskôr ostro kritizoval. Istý čas žil ako pustovník na okraji sýrskej púšte neďaleko Aleppa, kde prehlboval svoj asketický život a učil sa po sýrsky a po hebrejsky.
Do tohto obdobia spadá jedna z najslávnejších legiend o svätcovi: k Hieronymovej jaskyni dokrivkal lev so zranenou nohou. Hieronym ho ošetril a potom prikázal ďalším pustovníkom, aby sa zviera o zviera postarali, kým nevyzdravie. Lev potom zostal s mníchmi, strážil stáda a svojim revom vraj zabránil krádeži osla. V mnohých vyobrazeniach svätca je jeho spoločníkom práve lev.
Popritom ho trápilo svedomie „Keď som bol na púšti, moje myšlienky často zaleteli na svetské miesta zábavy v Ríme. Myslel som na tancujúce dievčatá. Moje líca boli bledé od pôstu, ale v chladnom tele planul duch horiaci túžbou,“ napísal neskôr v liste adresovanom Eustochii, jednej zo svojich asketických nasledovníčok.
Po návrate do Antiochie bol vysvätený za kňaza, potom strávil dva roky v Carihrade, aby mohol v roku 382 odcestovať späť do Ríma a zúčastniť sa na synode ako teologický poradca pápeža Damasa I. Ako dušpastier v Ríme, zhromaždil okolo seba šľachetné vdovy a panny, ktoré ho nasledovali a – okrem iného prepisovaním Svätého písma – zohrali kľúčovú úlohu pri šírení jeho diel. Medzi nimi bola aj vdova Paula, ktorá mala mať s cirkevným otcom celoživotné duchovné priateľstvo.
Cez Cyprus, Antiochiu a Egypt sa dostali v roku 386 do Betlehema, kde Paula vďaka svojmu majetku založila mužský kláštor pod vedením Hieronyma, tri kláštory pre vdovy a panny a útulok pre pútnikov. V priebehu svojej kariéry prekladateľa a spisovateľa sa Hieronym čoraz viac odkláňal od pohanskej filozofie a prikláňal sa k teologickým dielam. Okrem výkladov biblie a prekladov teologických diel písal o živote svätých, vlastivedné pojednania, kázne a nespočetné listy.
Hieronym svojimi znalosťami hebrejčiny predčil učených teológov svojej doby. V Betleheme napokon dokončil preklad Biblie z hebrejčiny do latinčiny. Gréčtina Septuaginty sa mu zdala chudobná. „Vulgáta“ mala byť jeho najdôležitejším dielom. „Nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista,“ znie jedna z jeho známych viet. Niekedy sa hovorí, že Hieronym žil a pracoval v jednej z jaskýň pod Chrámom narodenia, aby mal blízko k „dieťaťu“.
Hieronym zomrel v Betleheme 30. septembra, pravdepodobne v roku 420 a tam bol najprv aj pochovaný, tak ako Paula a jej dcéra Eustochia v jaskyni pod Chrámom Narodenia. V 13. storočí bol spolu s Ambrózom, Augustínom a pápežom Gregorom Veľkým vyhlásený za učiteľa Cirkvi. Jeho pozostatky boli prevezené do Ríma, kde sú dodnes uložené v Bazilike Santa Maria Maggiore.
Zdroje: KAP, KAN / Preložil: Stanislav Gábor
