Bratislava 18. septembra (TK KBS) Tento týždeň v stredu, v piatok a v sobotu sú jesenné kántrové dni. Ako povedal pre rádio LUMEN banksobystrický dekan a historik Gabriel Brendza, kántrové dni sú štyri trojice dní – streda, piatok a sobota – zaradené do Pôstneho, Veľkonočného, Cezročného a Adventného obdobia liturgického roka. Keďže sú rozčlenené do štyroch ročných období, volajú sa aj jarné, letné, jesenné a zimné. Podľa Gabriela Brendzu, ich pôvod treba hľadať v pôstoch kresťanov už v prvých storočiach kresťanstva. “Keď sa zaviedol 40 dňový pôst pred Veľkou nocou, mnohé zaužívané pôsty sa zrušili,” povedal. Pápež Lev Veľký v piatom storočí zaviedol trojdňový pôst – streda, piatok, sobota – trikrát v roku, a to v týždni pred Nedeľou Zoslania Ducha Svätého, v septembri a v decembri. Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni. Pápež Gregor VII. v jedenástom storočí upravil ich termíny a doplnil štvrtým jarným pôstom, ktorý pripadol do Veľkého pôstu. Kým v minulosti boli tieto dni časom pôstu, v súčasnosti nepatria medzi predpísané dni pokánia. “Kántrové dni sú dnes príležitosť na štvrťročnú duchovnú obnovu. Má to byť nejaký sebazápor a modlitba na konkrétny úmysel,” uviedol Brendza. KBS stanovila za záväzný len jeden z troch kántrových dní. Témou jarných je príprava na pokánie, sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu. Počas letných dní sa modlíme za jednotu kresťanov alebo za duchovné povolania. Zmyslom jesenných kántrových dní je poďakovanie za úrodu. Napokon zimné dni sú prípravou príchod Kristovho kráľovstva do rodín. Modlíme sa počas nich za duchovnú obnovu rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete.
