Bratislava 27. júla (TK KBS) Tridsaťjedenročný Matej Rajkovič, ktorý už mesiac putuje po Svätojakubskej ceste z Košíc do Bratislavy, má za sebou polovicu cesty. "Dorazil som do Banskej Štiavnice, takže mám za sebou 320 km a som teda približne v polovici 650 kilometrovej cesty. Trvá dlhšie, lebo sa zastavujem cestou na miestach, ktoré sa mi páčia a zostávam tam vždy pár dní. Ďalej pokračujem cez Hronský Beňadik, Nitru, Trnavu, Budmerice, cez Marianku až do Bratislavy," hovorí člen združenia Priateľov Svätojakubskej cesty na Slovensku. "Cesta ubieha dobre. Nohy ma bolia každý večer, ale telo si už na chôdzu tak dobre zvyklo a za noc sa regeneruje tak rýchlo, že ráno vstanem, dám si kávu a ani neviem, že som večer predtým kráčal," dodáva pre TK KBS.
Matej je obyčajný Slovák z malej obce spod Malých Karpát Budmerice. Štúdium ho zaviedlo až do Švajčiarska, odkiaľ sa neskôr vybral cestovať po svete. Precestoval viac než 40 krajín, no jedným z jeho najsilnejším zážitkov bola 280 km dlhá púť po Svätojakubskej ceste z Porta do španielskeho Santiaga de Compostela. Odvtedy túžil absolvovať podobnú púť aj na Slovensku. Po príchode na Slovensko sa pridal k občianskemu združeniu Priateľov Svätojakubskej cesty, ktoré od roku 2013 pracuje na obnove, značení a propagácii Svätojakubskej cesty na Slovensku. Dlhé dni a večery povinnej karantény trávil spoločne s ostatnými členmi v online stretnutiach prácou na trase. Na konci júna sa vydal na cestu z Košíc do Bratislavy (27. júna 2020).
"Najkrajšie zážitky na tejto ceste pochádzajú určite zo Spiša, z Liptova, z Vysokých aj z Nízkych Tatier, že ľudia an Slovensku majú veľké srdcia a na pútnikov reagujú s otvorenou sánkou, no vždy veľmi dobre. Prešiel som aj Tatrami ako malú zachádzku z cesty. Navštívil som symbolický cintorín a zistil, aké drsné a nebezpečné Tatry naozaj sú. Bavil som sa s horolezcami, a horskou službou a prvýkrát uvidel, ako blízko smrti sa títo ľudia často nachádzajú. Symbolický cintorín bolo miesto, ktoré ma naučilo viac vážiť si svoj život a prijímať výzvy a dobrodružstvá s väčšou pokorou. Ak majú rodičia dieťa, ktoré robí extrémne športy, odporúčam zobrať ho tam," spomína v rozhovore s Tlačovou kanceláriou KBS Matej.
"Slováci sú nádherný národ plný kontrastov. V niektorých ubytovniach ma unaveného, premočeného z celodenného dažďa a po 25km chôdze vítali štýlom... Hovorím: Dobrý deň, prišiel som sa ubytovať, mám rezerváciu. - Čože? Prišli ste sa ubytovať? Tak to bude problém.... Pýtam sa: prečo? Máte plno? - Nie, nemáme. - Tak v čom je problém? - Nemáme upratané izby. - A viete ich prosím upratať? - Musím preveriť so šéfom.... Po pol hodine, čo som sedel na recepcii úplne mokrý prišiel pán a hovorí: máme pre vás izbu, upraceme ju do 30 minút. Medzitým sedím a rozmýšľam, či sa mám celý vyžmýkať, smiať, alebo plakať. Na druhej strane, iní ľudia mi ponúkli prespať u nich pred krčmou na pohodlnom gauči, v ich aute, alebo dokonca priamo vo voľnej izbe ich rodinného domu. Mnohí si uvedomujú, že nie som obyčajný turista, ale pútnik a pomôžu mi, ako len môžu. Okrem domácej jabĺčkovice by mi dali prvé posledné," pokračuje Matej.
V jednom nemenovanom meste bol aj odmietnutý vo všetkých ubytovniach, lebo dorazil v ten deň veľmi neskoro. "Bola už tma a nemal som kde spať. Spacák a karimatku mám a tak som zvažoval svoje možnosti. Nechcel som spať pri miestnom jazere, lebo chlad a zima. Nechcel som spať v kopcoch okolo lebo medvede. A tak som si našiel skvelé miesto za malým múrikom pod ihličnanom priamo v meste. Na zemi napadané ihličie, takže od zeme bolo teplúčko a konáre kryli môj úkryt smerom od cesty, takže nikto nemal ani tušenie, že sa tam zložím. Spal som ako bábätko celú noc. Keď som sa ráno zobudil a vyliezol von, život v meste bol už v plnom prúde - ľudia chodili do práce, ulice pulzovali životom. Nikto si ani len nevšimol, že sa na ulici práve zhmotnil človek, ktorý celý strapatý vyliezol z krovia. Keď som sa obzrel, kde som to vlastne ležal, zistil som, že som si ustlal priamo v okrasnej záhrade pred obecným úradom hneď vedľa úradnej tabule. Bez mihnutia brvou som si na nej s nepredstieraným záujmom prečítal, čo nového v obci a s vypleštenými očami som vyrazil hľadať dvojité espresso," opisuje svoj nezvyčajný zážitok Matej.
Od odchodu z Košíc už zhodil pár kíl napriek tomu, že sa každý deň snaží zjesť aspoň 4000 kalórií. "Telo sa však zbavuje tuku rýchlo a cítim sa každý deň lepšie a ľahšie. Na opasku som potreboval urobiť nové dve diery a tak som hľadal obuvníka. Keď som ho ani v tretej obci po troch dňoch otáčania nenašiel, zastavil som sa pri partii robotníkov, ktorí pracovali pri hlavnej ceste: Dobrý deň, máte tu v obci obuvníka? - No to ťažko. A načo? - Potrebujem spraviť dve diery na opasku, lebo chudnem. - A načo ti je obuvník?? Mišo!! Hoď mi vŕtačku! Mladý, daj sem opasok! - bzzzz bzzzz - za desať sekúnd som odchádzal aj s novými dierami na opasku. "A najedz sa prosím ťa!" Vykríkol ešte za mnou robotník, keď som sa strácal v uličkách obce," spomína mladý Matej.
S radosťou tiež spomína na Španiu dolinu. V tomto ročnom období je ubytovanie v tejto malej nádhernej dolinke v strede Nízkych Tatier beznádejne vypredané, a tak po sérii odmietnutí som pripravený zavolať do penziónu v obci Staré Hory. Je to zachádzka, ale aspoň budem mať kde skloniť hlavu. Už vytáčam číslo penziónu, keď odrazu ku mne príde mladá slečna. Aj s priateľom kráčajú po ceste SNP, ktorá sa na niekoľkých miestach križuje s tou Svätojakubskou. Hovorí, že počuli, ako neúspešne zháňam ubytovanie. Odporúčia mi zavolať na faru do Úľanky, možno mi pomôžu. Na fare mi hovoria, že kapacity nemajú, ale mám zavolať do Diecézneho centra mládeže v Španej doline, možno ma prichýlia tam. Podarilo sa! Veľmi sympatický otec Juraj súhlasil, že môžem prísť prespať k nim. Spravidla nemajú možnosť pútnikov prijať, lebo je centrum často plné, ale mal som šťastie, lebo zrovna dnes sa striedajú turnusy animátorov, ktorý v centre mávajú školenia," dodal Matej.
- - - - -
Bližšie informácie o ceste:
Názov: 650 km po vlastných alebo keď sa Slovák vyberie pešo z Košíc do Bratislavy po Svätojakubskej ceste
Odchod: 27. júna 2020 / Príchod: Ccca 5. augusta 2020
Trasa: Celá dĺžka Svätojakubskej cesty, odchod z Košíc spred dómu sv. Alžbety, príchod do Bratislavy k dómu sv. Martina približne o mesiac neskôr
Meno a kontakt: Matej Rajkovič, 31 rokov, člen združenia Priateľov Svätojakubskej cesty na Slovensku
O združení:
Priatelia Svätojakubskej cesty na Slovensku – Camino de Santiago
Občianske združenie bolo založené v roku 2013 s cieľom obnoviť a propagovať Svätojakubskú cestu na Slovensku známu pod názvom Camino de Santiago. Sme súčasťou európskej siete ciest do Santiago de Compostela, ktorá bola v roku 1993 vyhlásená za svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.
Tradícia putovania do Santiaga de Compostela vznikla už v stredoveku. Spôsobil to fakt, že práve tu sa našiel hrob sv. Jakuba staršieho, jedného z apoštolov pochovaných v Európe. Odvtedy sa Santiago stalo jedným z najdôležitejších miest pútnického sveta a počet pútnikov prichádzajúcich za sv. Jakubom každoročne rastie. Ročne prejde túto cestu až takmer 350 000 tisíc pútnikov z celého sveta.
Svätojakubská cesta na Slovensku nasleduje prirodzené koridory niekdajšieho putovania. Trasa má dĺžku približne 650 km a je rozdelená do piatich etáp. Začína v Košiciach v Dóme Sv. Alžbety – v najväčšom pútnickom kostole na Slovensku a končí v Bratislave pri zaniknutom kostole Sv. Jakuba.
Bližšie informácie poskytnú
Matej Rajkovič: +421 948 231 432, matej@caminodesantiago.sk, člen združenia
Eva Kocanová: +421 944 570 252, info@caminodesantiago.sk, predseda združenia
Web: www.caminodesantiago.sk
