Vatikán 23. júla (RV) „Humana communitas v ére pandémie. Nadčasové úvahy o prerode života“ – to je názov nového dokumentu z dielne Pápežskej akadémie pre život. Reflexia sa sústreďuje na tri kľúčové princípy: rozvíjanie etiky rizika, uskutočňovanie medzinárodnej spolupráce, a podporovanie zodpovednej solidárnosti.Dokument v rozsahu 9 strán vydaný 22. júla vo Vatikáne nadväzuje na nótu Pápežskej akadémie pre život z 30. marca Pandémia a univerzálne bratstvo a pozýva ešte hlbšie sa zamyslieť nad skúsenosťou neútešného stavu vyvolaného COVIDom-19, čiže nad skúsenosťou globálnej krízy (pan-demia): „Je možné urobiť uvážlivý „krok vzad“, ktorý nebude znamenať nečinnosť, ale myslenie, ktoré sa môže pretransformovať do vďaky za darovaný život, ako určitý prechod k znovuzrodeniu života?“
„COVID-19 je najnovším prejavom globalizácie,“ konštatuje sa v úvode s poukázaním na nový aspekt globalizácie, ktorý spojil všetkých v zdieľaní spoločnej skúsenosti kontingentnosti (cum-tangere), v zmysle pominuteľnosti, zraniteľnosti, ktorej sú všetci rovnako vystavení.
„K takémuto povedomiu sa dospelo za vysokú cenu. Aké poučenia sme si vzali? A ďalej, k akej premene zmýšľania a konania sme pripravení v našej spoločnej zodpovednosti za ľudskú rodinu (humana communitas)?“
Ako vysvetlil predseda Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenzo Paglia, názov dokumentu „Humana communitas“ je titulom listu, ktorý pápež František adresoval tejto akadémii 6. januára 2019, pri 25. výročí jej založenia. Mons. Paglia v rozhovore pre Vatican News uviedol:
„Pápež nás žiada uvažovať nad vzťahmi, ktoré zjednocujú ľudské spoločenstvo a vytvárajú vzťahy, ciele a zdieľané vzájomnosti. Táto pandémia robí mimoriadne akútnym dvojité vedomie. Na jednej strane nám ukazuje ako sme navzájom závislí: to, čo sa udeje v jednej časti sveta, sa týka už celého sveta. Z druhej strany zvýrazňuje nerovnosti: sme všetci v tej istej búrke, ale nie na tej istej lodi. Kto má krehkejšie lode, ľahšie sa potopí. Etika života sa stáva globálnou: budeme sa snažiť zachrániť odďaľovaním sa od seba stále viac, alebo nás spoločná zraniteľnosť urobí viac ľudskými? Musíme odpovedať na túto otázku a musíme to spraviť teraz: je ľudská bytosť ešte spoločnou zodpovednosťou?“
Pripomeňme, že Pápežská akadémia pre život vydala už v počiatočnom období poznačenom opatreniami proti koronavírusu nótu ohľadom krízy Covid-19 s názvom „Pandémia a univerzálne bratstvo“. Výzvu k solidárnosti v situácii zraniteľnosti a vedomia ľudských hraníc, s poukázaním na vzájomnú prepojenosť ľudí a národov už vtedy sformulovala týmito slovami:
„Bolestne zažívame paradox, aký sme si nikdy nepredstavovali: aby sme prežili zoči-voči chorobe, musíme sa navzájom odizolovať, ale keby sme neboli nútení učiť sa žiť vo vzájomnom odizolovaní, nikdy by sme si nedokázali uvedomiť, ako nevyhnutne dôležité pre náš život je spolužitie s druhými.“
Povinnosť chrániť slabších a evanjeliový postoj k utrpeniu je v tejto historickej skúške dôležitým posolstvom kresťanskej viery, spolu so zjednocovaním sa v modlitbe príhovoru za trpiacich v ich potrebách. Avšak „aj ten, kto nezdieľa túto vieru v Boha, môže z tohto svedectva o hodnote univerzálneho bratstva čerpať orientáciu smerom k tomu najlepšiemu, čo je v človeku,“ uviedla Pápežská akadémia pre život.
