Bratislava/Prešov 2. júla (TK KBS) Pred 25 rokmi navštívil pápež Ján Pavol II. Prešov. Zavítal do katedrálneho gréckokatolíckeho chrámu sv. Jána Krstiteľa, kde si v bočnej kaplnke sv. Petra a Pavla pri katafalku s telesnými pozostatkami biskupa Petra Pavla Gojdiča uctil jeho pamiatku. Pápež Ján Pavol II. tu zotrval v krátkej modlitbe. Potom prešiel papamobilom cez centrum mesta k budove evanjelického kolégia, zastal i pri pamätníku Caraffových obetí. Potom prešiel k mestskej hale, kde sa konal akatist pápeža k Presvätej Bohorodičke. "Svätý Otec veľmi zviditeľnil našu Gréckokatolícku cirkev a ukázal, ako mu na nej záleží," hovorí s odstupom času súčasný prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak. Rozhovor s ním prinášame pri príležitosti výročia návštevy Jána Pavla II. v Prešove.
- Čo si predstavíte pri téme „Druhá návšteva Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995“?
Vybaví sa mi stretnutie po návšteve Svätého Otca na Slovensku, v pracovni pápežského ceremoniára. Mons. Piero Marini mi podaroval peknú liturgickú knihu, viazanú v bielej koži, ktorú používal Ján Pavol II. počas apoštolskej návštevy Slovenska. Iný ceremoniár, ktorý pochádza z Lombardie mi povedal tieto slová: „Páter Babjak, neviem ako budem môcť teraz žiť v Ríme, keď som na Slovensku nechal polovičku môjho srdca?“ V ďalšom rozhovore obidvaja pápežskí ceremoniári sa rozplývali chválami na túto návštevu Slovenska a Mons. Piero Marini povedal: „Sprevádzam Svätého Otca Jána Pavla II. na apoštolských návštevách po celom svete už dlho, ale táto jeho návšteva na Slovensku bola výnimočná, počas ktorej sa Svätý Otec cítil mimoriadne dobre. Modlil sa a tešil sa.“
- Kde v tom čase ste boli a ako ste boli zaangažovaný do príprav návštevy Jána Pavla II.?
V čase prípravy na návštevu Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995 som pôsobil vo Vatikánskom rozhlase v Ríme. Túžil som prísť v tom čase na Slovensko, ale žiaľ, pre povinnosti som nemohol. Biskupi slovenských diecéz, ktoré Svätý Otec mal navštíviť, nominovali do pracovnej skupiny niektorého zo svojich kňazov. Keďže náš pán biskup Mons. Ján Hirka nikoho z Prešovskej eparchie nenominoval, v poslednú chvíľu som dostal telefonát od o. Cyrila Jančišina st., v ktorom mi oznámil, že biskup Hirka ma žiada, aby som sa zúčastňoval týchto stretnutí s pápežským ceremoniárom. A povedal, že čo sa týka modlitby v Prešove, aby som ponúkol nejakú kratšiu modlitbu, napr. moleben. Ceremoniár Svätého Otca Mons. Piero Marini, do detailov s pracovnou skupinou, pripravoval liturgický priebeh návštevy na Slovensku. Keď sa preberala návšteva Svätého Otca v Prešove, odovzdal som odkaz, že náš biskup chce, aby bola modlitba molebenu. On sa hneď ohradil: „Nie, nie, Svätý Otec sa rád modli Akatist k Bohorodičke, preto v Prešove bude akatist.“ Nenamietal som, len som súhlasne povedal: „Áno, oznámim to do Prešova, aby sa pripravili.“ Dopoviem, že Akatist k Bohorodičke spieval o. Vojtech Boháč s 300 - členným speváckym zborom, zloženým z viacerých miest, ktorý dirigoval Šimon Marinčak za prítomnosti 200 tisícového zhromaždenia veriacich. Svätý Otec bol nadšený a všetci gréckokatolíci tiež.
- Aké ovocie vzišlo z návštevy Jána Pavla II. v Prešove?
Svätý Otec predovšetkým prišiel povzbudiť túto našu Gréckokatolícku cirkev, ktorá v nedávnej minulosti prežila svoju likvidáciu komunistickým režimom, ale po osemnástich rokoch zažila aj svoje vzkriesenie. Návšteva Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove a modlitba pri sarkofágu Pavla Petra Gojdiča OSBM boli veľkou inšpiráciou pre všetkých gréckokatolíkov. Som presvedčený, že prítomnosť Svätého Otca v Prešove, modlitba akatistu i návšteva katedrály upevnili mnohých gréckokatolíkov vo viere a možno aj obrátila pochybujúcich, či vrátila vzdialených do Cirkvi. Svätý Otec veľmi zviditeľnil našu Gréckokatolícku cirkev a ukázal, ako mu na nej záleží. Možno aj podnietil rast kňazských povolaní, ktoré však vnímam predovšetkým ako ovocie, ktoré vzišlo z vernosti biskupov, kňazov a veriacich počas likvidácie cirkvi, a počas osemnástich rokov umlčania gréckokatolíkov.
- Ako vnímate osobnosť Jána Pavla II. a jeho vzťah k Slovákom a konkrétne ku gréckokatolíkom?
Myslím, že každý veriaci vníma Svätého Otca Jána Pavla II. ako veľkú charizmatickú osobnosť, ktorá dala svetu veľmi veľa, predovšetkým svedectvo živej viery, lásky a obety. Pričinil sa o pád železnej opony a tým, že žil v časoch komunistického jarma, mnohým po celom svete otvoril oči, aby videli komunizmus vo svojej podstate, vo svojej nahote ako zločinecký systém, ktorý nemôže nikoho nadchýnať.
Slovensko zvlášť miloval, ako krakovský biskup mal mnoho kontaktov s kňazmi zo Slovenska, ba niektorých aj tajne vysvätil v Poľsku. Mimoriadne si vážil biskupa jezuitu Pavla Hnilicu, jezuitského pátra Michala Lacka, biskupa Jána Chryzostoma Korca a iných Slovákov, aj laikov a prejavoval im zvláštnu náklonnosť. A v neposlednom rade chcem vyzdvihnúť aj skutočnosť, že jeho prianím bolo, mňa, novovymenovaného prešovského sídelného biskupa, osobne vysvätiť v Ríme.
- Aký je vás osobný vzťah k Jánovi Pavlovi II., keďže ste jedným z posledných biskupov, ktorých vysvätil?
Môj vzťah k svätému Jánovi Pavlovi je úprimný, synovský. Stretol som sa s ním viackrát ešte počas štúdia a práce vo Vatikánskom rozhlase. Ale biskupská konsekrácia to bolo niečo výnimočné, až som si viackrát v Bazilike sv. Petra v duchu položil otázku: „Je to skutočnosť, je to realita?“ Áno, biskupská vysviacka v Bazilike Svätého Petra v Ríme 6. januára 2003 bola jeho poslednou biskupskou vysviackou. Hoci už vtedy bol zdravotne na tom zle, vieme všetci, že sa podujal ešte na tretiu apoštolská návštevu Slovenska, ktorej hlavným cieľom bolo blahorečenie dvoch mučeníkov: gréckokatolíckeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka a sr. Zdenku Schelingovú, ktoré sa konalo 14. septembra 2003, v Bratislave – Petržalke.
