Reggion Emilia 30. júna (RV) Vo väznici v severotalianskom meste Reggio Emilia zložil v sobotu 27. júna do rúk biskupa sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti jeden z väzňov, ktorý si tam odpykáva trest 30 rokov odňatia slobody za vraždu.Príbeh štyridsiatnika Luigiho priblížil katolíckemu denníku Avvenire Mons. Massimo Camisasca, biskup tamojšej diecézy Reggio Emilia-Guastalla. Hlbší duchovný dialóg s ním udržiava už dlhšiu dobu.
V detstve ho vrstovníci žartovne volali „don Luigi“. A skutočne sa kňazom aj túžil stať. Slúžil pri oltári ako miništrant, modlil sa a svojich kamarátov karhal vždy, keď kliali. Ani sa mu len nesnívalo, že raz skončí za mrežami kvôli vražde.
Aj napriek tomu, že túžba stať sa kňazom mu vytrvala aj počas dospievania, nebolo možné, aby vstúpil do seminára. Jeho život sa vtedy radikálne zmenil: prepadol alkoholu, drogám, nasledovali čoraz častejšie epizódy násilností, žil v sústavnom neporiadku. Vzdialil sa od Cirkvi, a aj keď sa viackrát zdalo, že opäť našiel rovnováhu, závislosť nad ním vždy zvíťazila. Práve pod vplyvom alkoholu a kokaínu v onen osudný deň, keď sa zapojil do bitky, spáchal vraždu, za ktorú bol odsúdený.
To, že v priebehu procesu odmietol odvolať na duševnú nepríčetnosť, bolo prvým znamením kajúcnosti a návratu k vlastnej dôstojnosti. Postupne sa vrátil ku viere, a s tým sa prebudila aj jeho túžba po duchovnom povolaní. Vo väznici sa stal lektorom počas nedeľných omší, čoraz viac sa venoval štúdiu a veľa sa modlil. Osobitne „za spásu duše človeka, ktorého som zabil“, píše v jednom z mnohých listov Mons. Camisascovi. „To, čo sa ma dotklo, bola pasáž, v ktorej Luigi píše, že skutočný žalár neprežívame za mrežami, ale vonku, keď nám chýba Kristovo svetlo“, vysvetľuje biskup.
Luigiho i ostatných trestancov na duchovnej ceste sprevádzajú dvaja väzenskí kapláni – rehoľníci. Keď sa postupne, no jasne vynárala otázka skladania spomínaných troch sľubov, Luigi chcel počkať, kým si neodsedí trest. Jeden z kaplánov mu však navrhol, aby sľuby skladal už teraz a postaral sa o celý proces duchovnej prípravy.
Mons. Camisasca vysvetľuje: „Nikto nie je pánom vlastnej budúcnosti, a o to viac to platí pre človeka obratého o slobodu. Preto som chcel, aby Luigi premýšľal predovšetkým o tom, čo tieto sľuby znamenajú v jeho aktuálnom stave. Preto som ho pozval, aby opísal svoje myšlienky i očakávania v písomnej podobe. Nakoniec som sa presvedčil, že je tu niečo plné svetla pre neho, pre ostatných väzňov i pre samotnú Cirkev“.
„S pandémiou my všetci spoznávame čas boja a obety. Luigiho skúsenosť môže byť skutočne kolektívnym znamením nádeje: nie, aby sme ušli pred ťažkosťami, ale aby sme im čelili so silou a vedomím“, dodáva Mons. Camisasca.
