Bratislava 26. mája (TK KBS) Okrem tých, ktorí sa ako dobrovoľníci zapojili do práce pre repatriantov v karanténych centrách, aktívne pomáhajú zvládať pandémiu koronavírusu aj viacerí kňazi a rehoľné sestry v rómskych osadách. Ich pastoračná práca je dôkazom, ako pastorácia dokáže pretvárať životy ľudí a byť prospešná pre celú spoločnosť. "Sú v prvej línii a často na nich zabúdame. Teraz im však chceme vysloviť veľké poďakovanie za to, čo všetko robia. Aj keď často narážajú a nemajú čas ani na seba, obetujú a darujú svoj čas pre tých, ktorí to potrebujú. Ďakujem kňazi, rehoľníčky a laici, ktorí pôsobíte v rómskych komunitách na celom Slovensku," hovorí koordinátorka KBS pre napomáhanie pastorácie Rómov Renáta Ocilková.
Šitie rúšok a ďalšie práce s Rómami
V Komunitnom centre Orechov dvor v Nitre, ktoré funguje od februára 2015 pre miestnych Rómov, pomáha aj predstavená komunity saleziánok v Nitre sr. Eva Pullmannová, FMA. Prvou pomocou sestier bolo podľa jej slov šitie rúšok. "Do osady cez terénnych pracovníkov sme osobne dodali približne 1200 kusov. Pomáhali sme aj pri ich výrobe," povedala TK KBS.
Pred Veľkou nocou pripravili pre každú rodinu veľkonočný pozdrav so škatuľou veľkonočných koláčov. Ďalšou aktivitou boli napríklad burzy šatstva a zabezpečenie dezinfekčných prostriedkov, vraví sr. Eva. Ďalšou pomocou bolo zabezpečenie školskej výučby. Učitelia pripravili materiály pre žiakov, jedna zo sestier ich rozdávala deťom.
V osade tiež plánujú rozbehnúť projekt katechéz Dobrého Pastiera. "Postupne zariaďujeme miestnosť, kde by prebiehali. Chceme si skrášliť aj naše prostredie pri materskom centre. Máme už pripravený materiál na malý plot, ktorý by nám zabezpečil väčší pokoj pri hrách s deťmi. Potrebovali by sme aj natrieť našu bunku, ktorá je už dosť zničená, hľadáme ľudí, ktorí by nám v tom pomohli," dodáva.
Aktívne sa zapojili do riešenia pandémie aj rehoľné sestry, ktoré pomáhajú v spišskej obci Lomnička. Niektoré z nich boli súčasťou krízového štábu obce, ďalšie spolupracovali s príslušníkmi ozbrojených zborov SR. Čas karantény sestry využili aj na "údržbu budov a areálov centra, opravy a maľovanie," pokračuje sr. Ima. Počas Veľkej noci sa v priestore ich dvora testovali všetci Rómovia. Boli negatívni.
Pomoc s úradmi i individuálne poradenstvo
Hoci mali skupinové aktivity zakázané, poskytovali denné individuálne poradenstvo, najčastejšie prostredníctvom "otvoreného okna kancelárie", hovorí sr. Ima Jusková. Prvé dni venovali najviac času spolupráci s lekármi, napríklad objednávaniu liekov. Ďalej sprostredkovávali pomoc s rôznymi úradmi, pomáhali a radili, ako vypĺňať niektoré tlačivá (žiadosti o rodičovský príspevok, prídavky na deti...).
S dobrovoľníčkami z obce, zamestnancami komunitného centra ušili a distribuovali takmer tisíc rúšok. Pomáhali aj rodinám, napríklad objednávali a distribuovali mlieko, plienky pre deti, šatstvo, obuv a iné. Aktívne pomáhali aj deťom s úlohami. Zároveň im poskytovali pomôcky na vypracovanie úloh. S nimi pokračujú aj v súčasnosti. Rodinám s deťmi tiež sprostredkovali farby, papiere, zošity.
Pri šití rúšok boli aktívni aj na iných miestach, napríklad v Čičave či Soli. V začiatkoch pandémie, keď nebol možný väčší kontakt, začala Gréckokatolícka rómska misia robiť online chvály, sväté omše a sväté liturgie.
"Pre osadu Strelník sa napríklad podarilo vybaviť 1 500 rúšok, ktoré šili dobrovoľníci na Orave a učiteľky z Cirkevnej školy v Letanovciach," vraví kňaz Marián Sivoň, ktorý pôsobí na Spiši. V začiatkoch pandémie, keď nebol možný väčší kontakt, začala Gréckokatolícka rómska misia robiť online chvály, sväté omše a sväté liturgie.
Práca sa nezastavila ani v Jarovniciach
Rehoľná sestra Silvia Zábavová pôsobí v Jarovniciach, kde pracuje s Rómami i Slovákmi. Je štatutárnou zástupkyňou občianskeho združenia Jarovnice, kde poskytuje základné sociálne poradenstvo, zastáva úlohu terénneho a komunitného pracovníka a projektového manažéra a vykonáva pastoračnú a edukačnú činnosť, a to hlavne v práci so ženami, dievčatami a deťmi.
Hoci začiatok krízy prežila v zahraničí, potom sa vrátila domov na Slovensko. "Po vyhlásení celoštátnej karantény sme si museli zvyknúť na ticho v dome, v ktorom skoro každý deň (okrem víkendu) bola vždy nejaká vrava. Nedele sa pre nás stali dňom, kedy sme tiež viac boli spolu," spomína hovorí sr. Silvia. Dopĺňa, že počas nedieľ sestry slúžia roznášaním Eucharistie chorým, starším v dedine a v osade.
"Naše zamestnania, ktoré nás živia a sú platené, pokračovali ďalej, aj keď v zmenenej forme (rehoľné sestry nie sú štátom platené ako kňazi, musia sa zamestnať). Sestra Ráchel, ako učiteľ na dvoch ZŠ zadávala deťom online úlohy, sestra Antónia je zamestnankyňou OcÚ Jarovnice a keďže nemohla navštevovať starkých z dediny v ich príbytkoch, tak prvé dva mesiace pomáhala so šitím rúšok a posledný mesiac s doučovaním detí v Komunitnom centre. Ja som prednášala online pre VŠ študentov skoro každý piatok a sobotu a pripravovala cez Elix testy a mala magisterské a bakalárske konzultácie, či zadávanie úloh študentom, ktorí nestihli absolvovať skúšky. Kríza viac ovplyvnila našu dobrovoľnícku pastoračnú, edukačnú a sociálnu činnosť, ktorú vykonávame v rámci nášho OZ Jarovnice bez odmeny a po našej práci.
Zastavili sme sa a zhodnotili, že nám Boh tento čas dáva, ako čas oddychu a načerpania nových síl. Boh nám dal čas aj na to, aby sme dohnali hlavne kancelársku prácu, ktorú sme robili po nociach a popri práci s ľuďmi sme ju nestíhali. Aby sme však od ľudí neboli vzdialené, to sme nechceli, našli sme alternatívu, ako byť s nimi v dennom kontakte," uviedla sr. Silvia.
Keďže nemohli počas pandémie navštevovať rodiny a ani sa nemohli stretávať väčšie skupinky spolu, hľadali nový spôsob, ako byť s Rómami v kontakte a v modlitbovom spoločenstve. Na sociálnu sieť napríklad pridávali súradnicie zo Svätého Písma, a potom počas pôstu a karantény sa spoločne s rodinami na diaľku v stanovenom čase modlili. Zdieľanie prebiehalo cez telefón. Táto služba funguje dodnes.
"Každý deň sme sa v našej kaplnke modlili pri Eucharistickom Kristovi za odvrátenie pandémie a za všetkých lekárov, zdravotné sestry, policajtov či hasičov, ktorí slúžili v prvej línii. Raz do týždňa sme v kaplnke za celú farnosť a všetkých ľudí na svete mali svätú omšu," hovorí sr. Silvia. Ďalej uvádza, že spolu s rómskymi dievčatami, ktoré sú u nich na absolventskej praxi, šili rúška pre celú obec i osadu.
"V spolupráci s Obecným úradom Jarovnice, ktorý zakúpil látku a šnúrky a dal látku nastrihať, sme pomáhali na vlastných strojoch šiť rúška pre 7000 obyvateľov našej obce. Rúška sme ušili aj rómskym dobrovoľníkom, ktorí ich využili aj vo svojej práci - v lese, ďalej pracovníčky osvety zdravia, zdravotná sestra či terénna pracovníčka," dodáva.
Pre jednotlivcov - Rómov aj Slovákov - sestry poskytovali a poskytujú individuálne sociálne poradenstvo - vypisovanie tlačív, žiadostí, emailovú komunikáciu so zamestnávateľom a rôzne telefonické konzultácie s úradmi, ako aj vysvetľovanie lekárskych správ či individuálne rozhovory. Rodinám v núdzi poskytujú aj humanitárnu pomoc. Pomáhali napríklad aj potom, ako jedna rodina v osade vyhorela.
Upravujú exteriér i interiér
V Jarovniciach tiež pracovali vo vyúčtovaní projektov a v kancelárskej práci v ich združení, projekte škôlky, úprave exteriéru Rómskeho pastoračného centra a úprave interiéru a exteriéru domu, ktorý zakúpili na ďalšiu činnosť s rómskou mládežou. Pomáhali s tým aj rómski dobrovoľníci a pastorační asistenti a pracovníci na aktivačných prácach.
"Posledné dva týždne už prebiehajú sväté omše vo farnosti, teda aj v rómskom kostole, kde doprevádzame liturgiu hrou a spevom a staráme sa o výzdobu a pranie a žehlenie oltárnych plachiet a prádla. Stretnutia zatiaľ neprebiehajú, ale individuálne osobné, či telefonické konzultácie sú vždy aktuálne a naplnené," dodáva sr. Silvia.
Problémom budú dopady pandémie
Pandémia koronavírusu spôsobí veľké dopady s nezamestnanosťou. Potvrdil to aj gréckokatolícky kňaz Peter Lazorík, duchovný správca v Gréckokatolíckej rómskej misii v okrese Vranov nad Topľou. "Tí, čo chodili do zahraničia, už ísť nemôžu. A mnohí, čo boli zamestnaní na Slovensku, prichádzajú o prácu. Ak sa situácia nezačne zlepšovať, Rómovia budú prví trpieť dôsledkami krízy," vraví.
Pokračuje, že vo Vranove vytvorili modlitbovú príručku s názvom Šofar. Vďaka nej sa Rómovia modlili za zvládnutie tejto krízy. "Ľudia to dostali domov a ich rodiny sa modlili," vysvetli Peter Lazorík, ktorý vytvoril aj povzbudzujúci list, ktorý rozdal počas sviatkov. Nechýbali sväté liturgie a vysluhovanie sviatosti zmierenia. "Väčšina ľudí si pomerne rýchlo zaobstarali rúška, ušili si ich alebo ich dostali."
-
Zdroj: Kňazi a rehoľné sestry pôsobiaci v rómskych osadách
