V dôsledku uvoľňovania obmedzení spojených s Covidom-19 mnohé krajiny robia prvé kroky do ďalšej fázy pandémie. Chrámy, ktoré boli pre slávenie bohoslužieb za účasti ľudu uzatvorené, otvárajú svoje brány veriacim, ktorí však musia dodržiavať celý rad bezpečnostných opatrení.

Prichádza to vzápätí po oficiálnom znovuotvorení Baziliky Svätého hrobu v nedeľu, ako oznámil kustód Svätej zeme, páter Francis Pattom, OFM, a grécky ortodoxný a arménsky pariarchovia Jeruzalema, Theophilus III. a Nourhan Manougian.

Vo vyhlásení podpísanom predstaviteľmi troch správcov baziliky sa hovorí, že „z bezpečnostných dôvodov a kvôli vyhnutiu sa riziku nového šírenia nákazy Covidom-19, bude počet osôb na začiatku obmedzený na 50 a bazilika bude prístupná iba tým, ktorí nemajú horúčku alebo iné symptómy ochorenia a majú vhodnú ochranu tváre“. Bude tiež potrebné dodržiavať minimálnu bezpečnú vzdialenosť 2 metre a „vyhnúť sa akémukoľvek úkonu zbožnosti, ktorý by zahŕňal fyzický kontakt, ako je dotýkanie sa a bozkávanie kameňov, obrazov, rúch a zamestnancov baziliky“.

Uzavretie Baziliky Narodenia bolo nariadené 5. mája tohto roku Ministerstvom zdravotníctva Palestíny, súčasne so všetkými kostolmi a mešitami vo Svätej zemi.

Čas uzdravovania

V interview pre Vatican News P. Patton opísal postupné znovuotváranie bazilík, ako istý druh rekonvalescencie po období ticha.

Povedal, že Svätá zem nebude schopná privítať pútnikov z iných krajinách skôr ako koncom leta, no pre jej obyvateľov predstavuje tento okamih čas veľkej radosti a nádeje.

P. Pattom upozornil, že počas lockdownu boli baziliky naďalej miestami modlitby a slávenia bohoslužieb. Zdôraznil, že mimoriadne okolnosti posilnili cirkevné putá a prehĺbili zmysel pre ekumenizmus medzi gréckou, latinskou a arménskou komunitou, ktoré spoločne, „reprezentujúc východ i západ, skutočne spojili svoje hlasy a modlili sa k Pánovi za ukončenie pandémie“.

Pokiaľ ide o výzvu pápeža Františka ostať naďalej obozretný a chrániť zdravie svoje i druhých, P. Pattom povedal, že ju z celého srdca víta.

Uvažoval tiež o tom, že „pandémia by nám nemala brániť byť pozornými voči tým najzraniteľnejším“ v našich spoločnostiach.

„Teraz sa v prvom rade budeme snažiť zaistiť prezieravé a nevyhnutné opatrenia. Ale potom musíme hľadieť vpred, aby sme sa čo najskôr vrátili k normálnemu životu,“ povedal. Netrpezlivo očakávame objavenie účinnej terapie na vírus, lebo je dôležité zbaviť sa strachu z nákazy, ktorý „by znamenal, že už viac nebudeme prežívať skutočne ľudské vzťahy“.

„Hrozí totiž riziko, že sa staneme ľuďmi, ktorí zo strachu nebudú môcť v noci spať, už si viac s druhými nepodajú ruku, nepobozkajú svoje deti. A to by znamenalo, že vstúpime do fázy akejsi ,anestetickej antropológieʻ, čo by bol hrozný výsledok. Takže obozretnosť áno, rešpekt áno, prehnaný strach nie, úzkosť nie a zaiste nie predstava, že by sme takýto život mohli viesť navždy.“

-

Zdroj: Vatican News / Preložila: Mária Spišiaková

( TK KBS, RV, msp, ml; pz ) 20200526031   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]