Pocta biskupovi Gojdičovi a ospravedlnenie sa Gréckokatolíckej cirkvi P:3, 25. 05. 2020 15:25, DOM
Leopoldov 25. mája (TK KBS) V pondelok 25. mája sa pri múre Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove uskutočnilo slávnostné odhalenie pamätnej tabule, ktorá má pripomínať dve smutné výročia zapísané v histórii gréckokatolíckej cirkvi. Tým prvým je 70. výročie likvidácie gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu, ktoré sa uskutočnilo 28. apríla 1950 v Prešove a druhým, je 60. výročie mučeníckej smrti gréckokatolíckeho biskupa-mučeníka blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča OSBM, ktorý 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín, zomrel za múrmi tejto väznice.Podujatie sa konalo pod záštitou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, ktorý sa oficiálne ospravedlnil Gréckokatolíckej cirkvi za jej zrušenie komunistickým štátnym aparátom. Urobil tak pri spomienkovej slávnosti 70. výročia zákazu cirkvi v bývalom Československu, známeho aj ako Akcia P alebo Prešovský sobor. Slávnosť začala úvodným príhovorom Borisa Kollára, predsedu NR SR, ktorý vyzdvihol osobnosť bl. Pavla Petra Gojdiča, týmito slovami: „Dnes myslíme na biskupa gréckokatolíckej cirkvi, ktorý v tomto väzení zomrel pred 60. rokmi, pretože zostal verný všetkému, čo tvorilo jeho životné hodnoty. Veril tomu, že dobro v ľuďoch je natoľko hlboké, že nakoniec prevládne. Ostal verný Bohu, svojej cirkvi, ale najmä svojmu svedomiu. Vybral si cestu utrpenia a smrti namiesto zrady samého seba.“ Predseda parlamentu zdôraznil, že za túto obetu svojho života ho svätý Ján Pavol II. blahorečil a stal sa mučeníkom Cirkvi. Poodhalil aj Gojdičovu nezištnú pomoc voči židom, ktorých zachránil pred deportáciami do koncentračných táborov, za čo mu bol od štátu Izrael udelený prestížny titul Spravodlivý medzi národmi. „Toto neurobil každý jeden duchovný. Gréckokatolícky biskup Pavel Peter Gojdič ohrozil svoj život, aby zachránil život blížneho,“ vyzdvihol v príhovore Kollár a ďalej pokračoval: „Ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pri príležitosti 70. výročia zrušenia Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu a 60. výročia mučeníckej smrti jej biskupa Pavla Petra Gojdiča v tejto väznici, vyjadrujem Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku reprezentovanej jej najvyššími predstaviteľmi oficiálne ospravedlnenie za protizákonné a nedemokratické postavenie mimo zákona.“ A svoje slová doplnil, že úspešná budúcnosť a uznanie čaká len tie národy, ktoré sa vedia vysporiadať aj s temnými kapitolami svojej minulosti, dokážu stavať na dobre a jasne pomenovať zlo.Prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ vo svojom príhovore poukázal na fakt, že „charakter človeka sa ukáže najmä v ťažkých chvíľach, keď ľudia trpia. Blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič a podobne zmýšľajúci kňazi sa ukázali ako skutočne šľachetní ľudia, pre ktorých najväčším poslaním bolo chrániť život. A za to im patrí veľká vďaka.“ Vladyka Ján okrem biskupa Gojdiča menovite spomenul aj kňazov Jozefa Mašleja, Petra Dudinského a Jozefa Borovského, ktorí boli ocenení štátom Izrael ako Spravodliví medzi národmi. Pripomenul, že aj mnohí iní robili všetko preto, aby čím viacerých židovských spoluobčanov zachránili, a to aj za cenu, že riskovali svoje vlastné životy a životy svojich rodín. Arcibiskup ďalej povedal, že rany spred 70. rokov sú dnes už zahojené a vzájomné vzťahy s Pravoslávnou cirkvou sú dobré, tak na úrovni biskupov, kňazov ako aj veriacich. V závere príhovoru poďakoval predsedovi Národnej rady SR Borisovi Kollárovi, ktorý svojím príhovorom a ospravedlnením dal veľkú morálnu satisfakciu za neprávosti, ktoré sa zo strany vtedajšej štátnej moci udiali voči Gréckokatolíckej cirkvi.„Pasívne sa prizerať krvácajúcej rane blížneho je hriechom,“ týmto citátom zo židovskej Tóry začal svoj príhovor Igor Rintel, podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR. Práve biskup Gojdič, bol podľa Rintela jedným z mála, ktorý sa vedel vzoprieť fašistickému režimu, všemožne poukazoval na zlovestnú situáciu a vo svojich kázňach apeloval na sebareflexiu. Zacitoval aj slová biskupa Gojdiča z pastierskeho listu: „Toto nešťastné a nákazlivé učenie, vyčíňa ako nový nebezpečný blud a v celom svete, zvlášť v Európe si vyberá svoje obete.“ Podľa Rintela bol biskup Gojdič stelesnením všeľudských hodnôt, na vrchole ktorých stála láska k blížnemu. Rintel sa v príhovore venoval aj obludnosti komunistického režimu, ktorý vo vykonštruovaných procesoch odsúdil množstvo nevinných ľudí, medzi ktorými spomenul tak biskupa P. P. Gojdiča ako napríklad aj svojho otca. „Na mieste tragického skonu biskupa Pavla Petra Gojdiča, dnes, spolu kresťania a židia, prejavíme úctu k symbolu človečenstva,“ povedal v závere príhovoru Igor Rintel, pričom vyzdvihol súčasné veľmi dobré vzťahy v židovsko-kresťanskom dialógu.Na tejto slávnosti bol prítomný aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, ktorý začal svoj príhovor slovami: „Niekedy zločin spácha celá spoločnosť a vtedy zväčša bývajú rozsudky tesané do kameňa. Rozsudky o tom, že niekto sa v čase a v dobe postavil proti zlu a neuhol. Rozsudok vytesaný do tejto tabule nám dnes pripomína osobu, ktorá bola vzorom nielen v minulosti, ale jej životný odkaz siaha až do súčasnosti. Ako spoločnosť, dnes, týmto odhalením tabule blahoslavenému Pavlovi Petrovi Gojdičovi splácame náš veľký spoločenský dlh.“ Predseda TTSK sa taktiež v príhovore obzrel do minulosti a pripomenul, že vladyka Gojdič v roku 1940 nepozval politických predstaviteľov vtedajšieho Slovenského štátu na slávnostnú intronizáciu v Prešove a tak dal otvorene najavo svoj postoj voči fašistickému režimu. „Podobne vystupoval aj proti ďalšej povojnovej ideologickej moci, ktorá mu za to vystavila ortieľ a kruto sa mu pomstila,“ zdôraznil Jozef Viskupič a svoj príhovor zakončil citátom blaženého Pavla: „Som si istý, že nakoniec pravda bude triumfovať nad lžou a láska prekoná každú nenávisť.“V závere sa prihovoril aj rektor Trnavskej univerity prof. René Bílik, ktorý vyjadril radosť že Trnavská univerzita sa môže podieľať na šírení osvety o blahoslavenom biskupovi Gojdičovi, o jeho pevných postojoch a činoch, ktoré potrebujú počuť aj dnešné generácie. Po slávnostných príhovoroch nasledovalo odhalenie pamätnej tabule, ktoré vykonali Boris Kollár, vladyka Ján Babjak SJ a Igor Rintel. Následne vladyka Ján posvätil pamätnú tabuľu. Súčasťou tohto podujatia, ktoré sa celé konalo pod záštitou predsedu NR SR Borisa Kollára bola aj online konferencia Otvárame dvere, prostredníctvom webkamier na nej so svojimi príspevkami vystúpili renomované osobnosti zo Slovenska a zahraničia. Úvodný príhovor predniesol kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Ďalej príspevok predniesli rabín Dr. Jehošua Adrens, európsky zástupca Centra židovsko-kresťanskej spolupráce a porozumenia v Jeruzaleme, Mons. prof. Peter Šturák, dekan Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity, doc. Jaroslav Coranič, prodekan GTF PU, ThDr. Lucia Hidvéghyová, vedúca katedry biblických a historických vied Trnavskej univerzity a doc. Peter Borza, prednášajúci na Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Celú konferenciu moderoval prof. Miloš Lichner, prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity.Niekoľkoročný projekt Otvárame dvere je spoločným dielom Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Židovského kultúrneho inštitútu. "Máme spoločné hebrejské spisy, ktoré nazývame Starý zákon. Čítame ich inou optikou, my ich ako kresťania čítame cez smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ale úcta a láska k týmto svätým textom je nám spoločná,“ hovorí prorektor Trnavskej univerzity profesor Miloš Lichner SJ. „V centre jezuitskej spirituality je snaha o dialóg a som rád, že som našiel ľudí, ktorí radi vstupujú do dialógu."TK KBS informovali Matúš Demko a Michal PavlišinovičK správe bolo vydané FOTO.-Aktualizované
