„Robíme si veľmi veľké starosti o naše pygmejské obyvateľstvo, ako aj o nás samotných,“ pripúšťa otec Franck Bango v rozhovore pre ACN. Je farárom v Péké z diecézy Ouesso na severe Konžskej republiky. „Vláda síce prijala niektoré sprievodné opatrenia, ktoré zabezpečia bezplatný prísun vody a elektriny. Tieto opatrenia sú však veľmi vzdialené od každodenného života pygmejov, v ničom im nepomôžu. Pygmejom totiž hrozí, že neumrú na chorobu, ale od hladu. Ich mentalita nepozná zvyk šetriť si do budúcnosti. Aby mali čo jesť, musia každý deň pracovať,“ vysvetľuje ďalej duchovný prvej pygmejskej farnosti v krajine.

Ak sa choroba dostane do farnosti otca Banga, ležiacom 800 km od Brazzaville, chudobné obyvateľstvo sa nebude môcť pred vírusom chrániť. „Neexistuje totiž jediná nemocnica, ktorá by sa o nás mohla postarať,“ ľutuje kňaz a pokračuje: „Misionárky od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho prevádzkujú veľké zdravotné stredisko, ale nachádzajú sa v Sembé, vzdialenom 200 kilometrov. Františkánske misionárky Márie majú iba malú ošetrovňu, v ktorej liečia hlavne bežné ochorenia, ako je malária alebo týfus.“

Spoločenstvá katolíckych pygmejov fungujú v Konžskej republike už niekoľko rokov, zatiaľ však ide o veľmi malé spoločenstvá. Keďže tieto etnické skupiny žijú nomádsky, nie je jednoduché ich spočítať. Otec Bango odhaduje, že v celej diecéze je roztrúsených okolo 3 000 katolíckych pygmejov a asi 100 žije v jeho farnosti.

Keď v roku 2014 prišiel duchovný do Péké, našiel tam okrem iného aj „kostol Boha oleja“, „letničný kostol“ či „Winners’ Chapel“ (kaplnku Víťaza). Tieto sekty vyhlásili, že ochorenie človeka nepochádza od Boha, ale od príbuzných, ktorí chorým počarili, a to vnieslo rozbroje do rodín. „Pre pygmejov je rodina posvätná, preto ich tieto cirkvi nedokázali úplne presvedčiť. Keď sa začala epidémia koronavírusu, ich predstavitelia utiekli.“

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi podporuje prácu kňaza s pygmejmi a začiatkom apríla ho pozvala na návštevu Švajčiarska, aby podal správu o situácii v Konžskej republike. Pre pandémiu však nemohol plánovanú cestu uskutočniť.

Kňaz žije spolu s pygmejmi, sprevádza ich pri rybolove, aby sa s nimi dobre spoznal… Spočiatku „boli podozrievaví, pretože zažili, že kandidáti v rôznych voľbách porušili svoje sľuby… Tiež si mysleli, že Kristus by nezodpovedal ich tradíciám, ale zistil som, že bez toho, aby o tom vedeli, už žijú v duchu určitých evanjeliových hodnôt“. Otec Bango ako príklad uvádza, že novomanželia vstupujú do celoživotného manželstva. U pygmejov neexistuje ani koncept rozvodu, ani polygamie. Okrem toho nie sú ani materialisticky založení.

V súčasnosti boli všetky tieto poznatky vnútorne prijaté. Nedeľné bohoslužby už nie sú len možnosťou, ale predstavujú súčasť požiadaviek života viery.

Etnické skupiny sa samy zasadzujú o to, aby sa ich Cirkev pokúsila oddeliť od tradičných fetišistických praktík. Tie podľa zistení misionára spočívajú v začarovaní ľudí pomocou zaklínadiel a zapríčiňujú vnútorné spory. „Snažím sa im napríklad vštepiť, aby nebrali nič, čo im nepatrí. Nemajú žiadne úspory, pretože nemusia nevyhnutne disponovať materiálnymi prostriedkami. Nemajú napríklad ani chladničku. Tieto skutočnosti ich často stavajú do nepríjemnej situácie.“

Kňaz ďalej hovorí, že pygmejovia predtým vždy pracovali na poliach iných ľudí. „Teraz sa učia pracovať sami pre seba. Pygmejovia osožne využili zákaz vychádzania a vzájomných kontaktov, ktorý vláda nariadila ako opatrenie proti šíreniu koronavírusu, a pracovali na svojich vlastných poliach. Je to významný krok vpred!“

Domorodé obyvateľstvo (pygmejov) možno rozdeliť na viaceré etnické skupiny, ktoré sú  medzi sebou zreteľne rozlíšiteľné, napr. Twa, Aka, Baka alebo Mbuti. Sú udomácnené v niekoľkých krajinách strednej Afriky: Stredoafrická republika, Konžská republika, Konžská demokratická republika, Rwanda, Uganda, Kamerun a Gabon. Podľa zdrojov žije v rovníkovej Afrike niekoľko sto tisíc pygmejov a podľa odhadov by ich mohlo byť až 900 000. Konžská demokratická republika má údajne takmer 600 000 pygmejov.

V posledných desaťročiach sa domorodé obyvateľstvo (pygmejovia) a ďalšie miestne spoločenstvá stali obeťami zaberania pôdy – takzvaný „Land Grabbing“. Nelegitímne alebo nezákonné privlastňovanie tradičnej pôdy ich predkov slúži ekonomickým záujmom v oblasti poľnohospodárskych prác alebo ťažby dreva. Pygmejovia trpia odlesňovaním, inváziou ťažobných spoločností a vojnami, ktoré pustošia ich územia. Musia sa nečinne prizerať na ničenie svojich tradičných miest, na ktorých rástli ovocné stromy (mangovníky, kríky bush-masla – rastie na nich ovocie podobné slivke nazývané aj Nsafu – pozn. prekl., či avokádové stromy) alebo sa na nich dokonca nachádzajú hroby ich predkov.

Pápežská nadácia ACN už viac ako 25 rokov podporuje diecézu Ouesso, v ktorej kňaz dušpastiersky pôsobí. Za posledných päť rokov sa v nej uskutočnilo pätnásť projektov v hodnote viac ako 150 000 eur.

-

Zdroj: Pápežská nadácia ACN

( TK KBS, acn, ml; pz ) 20200519034   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]