Bratislava 18. mája (TK KBS) Nebol herec - veril tomu, čo hovorí. K 100. výročiu narodenia sv. Jána Pavla II. to povedal mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Poľskej republiky v Slovenskej republike Krzysztof Strzałka. "Ján Pavol II. bol pre nich najlepším príkladom toho, čo sám hlásal. Netýkalo sa to komunikačnej techniky, ale autenticity," dodal profesionálny diplomat, absolvent Jagelovskej univerzity, ako aj Univerzity La Sapienza v Ríme. Rozhovor poskytol aj TK KBS. - Uplynie 100. rokov od narodenia Karola Wojtyłu - sv. Jána Pavla II. V čom vidíte jeho výnimočnosť?
Podľa môjho názoru, už v samotnom života Jána Pavla II. (Karola Wojtyłu) bolo niečo výnimočné – v čase jeho mladosti Poľsko znovuzískalo nezávislosť, a následne prežil hrôzy nemeckej okupácie počas 2. svetovej vojny, ako aj doby komunizmu po vojne. Tieto udalosti ho formovali. Jeho výnimočnosť tak spočívala v láske k inej ľudskej bytosti a vo výnimočnom robení bežných vecí. Ako to už raz niekto povedal: "Svätosť Jána Pavla II. dobre definujú tri slová: modlitba, práca a úsmev. Vo všetkých týchto veciach bol výnimočný."
Tiež by som zvážil mimoriadnu povahu Jána Pavla II. v úplne inovatívnom prístupe k otázke rozdelenia Európy a sveta po druhej svetovej vojne, ako aj v spôsobe nadväzovania kontaktu s médiami. V tej prvej veci, určite môžeme povedať, že pôvod pápeža z Poľska, strednej Európy a krajiny za "železnou oponou", ktorý má priame skúsenosti v boji s komunizmom, umožnil celej cirkvi zmeniť svoj prístup na realistickejší, aktívnejší a obhajujúci práva národov utláčaných za komunizmu a práva na náboženskú slobodu. Opozícia v krajinách strednej Európy získala svojho advokáta, väčšiu vieru v svoju silu, čo prinieslo zmeny v roku 1989 - najskôr v Poľsku a neskôr v ďalších krajinách nášho regiónu. Pokiaľ ide o kontakt s médiami, treba zdôrazniť, že Ján Pavol II. očaril svet masmédií nielen spôsobom, ktorým hovoril, ale najmä tým, o čom hovoril. Nebol herec - veril tomu, čo hovorí. Obzvlášť dôležitý bol preto jeho kontakt s mladými ľuďmi. Bol pre ňu veľkou autoritou. To, čo povedal, bolo pre nich zaujímavé a nikto sa o tom s nimi nerozprával ani doma, ani v škole. Boli presvedčení, že nedokážu splniť etické požiadavky, ktoré spomínal pápež, ale bol voči nim autentický. Ján Pavol II. bol pre nich najlepším príkladom toho, čo sám hlásal. Netýkalo sa to komunikačnej techniky, ale autenticity.
- Čo môže povedať Slovensku jeho osobnosť a ako si ho pripomeniete na veľvyslanectve na Slovensku?
Veľká autorita sv. Jána Pavla II. na Slovensku pramení z kultúrno-historického vzťahu (pápežov pôvod zo susedného Poľska - z jeho južných častí blízko Slovenska), a teda z pápežovho slovanského pôvodu, z náboženskej blízkosti oboch národov, z lásky k Tatrám, ako aj z otázok týkajúcich sa jeho spoločenského, teologického a morálneho učenia, ako aj silná snaha o oslobodenie strednej Európy od jarma ateistického komunizmu. Zdá sa mi, že všetky tieto prvky spolu dali Jánovi Pavlovi II. trvalé miesto v slovenských dejinách. Nepopierateľný fakt, že Ján Pavol II. si veľmi cenil Slovákov a Slovensko môže vzbudzovať počudovanie. Ešte ako kardinál videl v Slovákoch bratský slovanský národ, s ktorým mal veľké nádeje na udržanie kresťanského charakteru strednej Európy počas komunizmu.
Ako pápež Ján Pavol II. sa snažil výnimočne oceniť najmä Slovákov, slovenskú cirkev a jej prínos k budovaniu kresťanskej identity v strednej Európe. Potvrdilo to napríklad vyhlásenie 31. decembra 1980. Cyrila a Metoda európskymi patrónmi. Povýšenie tradičných kresťanských zakladateľov Slovenska a celej strednej Európy na takúto pozíciu bolo pre Slovákov veľkým vyznamenaním a posilnilo ich vieru v ich vlastné sily. Je potrebné zdôrazniť treba aj trvalú podporu Jána Pavla II. podzemnej katolíckej cirkvi na Slovensku tlačením náboženskej literatúry a jej následným prevozom z Poľska na Slovensko vďaka dobre zorganizovanej sieti spolupracovníkov.. Významné boli aj tri návštevy Jana Pavla II. na Slovensko. Vypovedajú o jeho veľkej úcte k slovenskému ľudu a ocenení jeho príspevku k rozvoju kresťanskej Európy. Táto úcta sa prejavila aj v povýšení na kardinálnu dôstojnosť dvoch významných slovenských kňazov - biskupa Jozefa Tomka a biskupa Jána Chryzostoma Korca.
