Bratislava/Nitra 15. mája (TK KBS) Keď sa s ním stretla ako pútnička, ani vo sne jej nenapadlo, že sa s ním raz stretne ako veľvyslankyňa. "Bol duchovný velikán riadiaci Katolícku cirkev 26 rokov. Tento čas bol dostatočný na to, aby vynikol ako informovaný diplomat, skúsený politik a ústretový človek, ktorý neodmietol prijať každého človeka s otvoreným náručím," hovorí v rozhovore pre TK KBS Dagmar Babčanová, prvá žena, ktorá ako veľvyslankyňa reprezentovala našu krajinu vo Vatikáne. Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Pavla II. prinášame s ňou rozhovor. Uplynie 100. rokov od narodenia Karola Wojtylu - sv. Jána Pavla II. V čom vidíte výnimočnosť jeho osoby a osobnosti ako pápeža?
Otázka výnimočnosti svätého pápeža Jána Pavla II. bola už zodpovedaná z rôznych uhlov pohľadu. Dôkazom mimoriadnych vlastností pápeža je jeho rýchle blahorečenie a svätorečenie. Na začiatku mojej diplomatickej misie by ma nenapadlo, že budem spolupracovať s velikánom Katolíckej cirkvi – so svätým pápežom. Stále ma sprevádza myšlienka, že som bola veľmi obdarovaná, keď som vo svojom živote osobne stretla svätého pápeža. Bol duchovný velikán riadiaci Katolícku cirkev 26 rokov. Tento čas bol dostatočný na to, aby vynikol ako informovaný diplomat, skúsený politik a ústretový človek, ktorý neodmietol prijať každého človeka s otvoreným náručím. Úžasné nasadenie počas jeho ciest po celom svete, neúnavné organizovanie svätorečení, oslovenie pútnikov vo všetkých svetových jazykoch, osobné svedectvo objatia Kristovho kríža a bolestné znášanie jeho ťarchy až do posledného výdychu pred očami celého sveta iba potvrdzuje výnimočnosť pápežovej osobnosti. Jeho takmer 27 ročný pontifikát, tretí najdlhší v histórii pápežstva, bol časovým priestorom darovaným priam z neba na to, aby si pápež svoju úlohu splnil až do konca. Aby svoj kalich vypil až do dna. Je pravdou, že médiá vytvárali pápežovi silný imidž. Ale on v skutočnosti takým aj bol.
Boli ste prvou ženou, ktorá ako veľvyslankyňa reprezentovala našu krajinu vo Vatikáne. V čom vás oslovil pontifikát Ján Pavla II.?
Vatikán je všeobecne považovaný za „mužskú pevnosť“ ale pontifikát svätého pápeža Jána Pavla II. sa vyznačuje zvláštnou pozornosťou voči ženám. Žena bola prvý krát v dejinách pápežstva hlavnou protagonistkou dokumentu „Mulieris dignitatem“, ktorý napísal vo svojom rodnom jazyku. Dokázal cez panenstvo, snúbenectvo a materstvo Panny Márie zachytiť ženu v celom jej spektre. Jednoduchým spôsobom vnikol do psychiky ženy – matky, keď povedal: „Žena - matka musí byť otvorenejšia voči Bohu a človeku hlavne preto, že počas materstva robí priestor svojmu dieťaťu, učí sa ho prijať v jeho odlišnosti“. Možno aj pre túto pápežovu schopnosť uznania poslania ženy som sa vo svojej funkcii cítila vždy prijatá.
Ako si spomínate na stretnutie s ním? Čo vo vás rezonuje, keď niekto povie – sv. Ján Pavol II.?
Moje prvé stretnutie s pápežom bolo v roku 1991, keď som bola v Ríme ako pútnička a ani by ma vo sne nenapadlo, že by som sa raz stretla s týmto veľkým človekom ako veľvyslankyňa. Pri odovzdávaní poverovacích listín v decembri roku 2002 som zažila obdivuhodného pápeža v pozícii rozhľadeného diplomata, ktorý dobre poznal politickú situáciu v našej krajine aj vďaka priateľstvám s mnohými slovenskými cirkevnými predstaviteľmi. Prvý slovanský pápež prejavil svoj vzťah k Slovensku aj tým, že si našiel čas na naše prijatie v predvianočnom čase už štyri dni po našom príchode do Ríma.
Ak nazriem do minulosti, moje spomienky na pápeža Jána Pavla II. siahajú do doby, keď Československo prežívalo po Pražskej jari silné normalizačné obdobie a práve vtedy bol Ján Pavol II. inaugurovaný. Vatikán nám bol na míle vzdialený, informácie o pápežovi sme sa dozvedeli iba sporadicky zo Slobodnej Európy alebo Hlasu Ameriky. Boli sme svedkami toho, ako sa komunistická moc pápeža veľmi obávala. Ostro sledované a silnou protináboženskou propagandou sprevádzané boli hlavne jeho návštevy v Poľsku. Veď to bol práve pápež Ján Pavol II., ktorý slávením eucharistickej bohoslužby v Gdanských lodeniciach podnietil vznik hnutia Solidarita. Správa o atentáte na pápeža v roku 1981 šokovala celý svet a je jasné, že atentát súvisel práve s jeho odvážnymi návštevami rodnej krajiny.
Pre nás bol v tej dobe pápež veľkou nádejou, že raz pravda a sloboda zvíťazí a totalitný režim padne. I keď pápež Ján Pavol II. vo svojej knihe „Pamäť a identita“ ako realista tvrdí, že je smiešne si myslieť, že to bol pápež, ktorý sa „vlastnými rukami“ pričinil o pád komunizmu, na inom mieste jasne definuje totalitné režimy dvadsiateho storočia ako „nahromadené zlo“, ktoré „akoby sa vymanilo spod kontroly a dosiahlo gigantické proporcie“. Štátne štruktúry vykonávali „špinavú prácu“ až sa „zlo“ pretransformovalo na „systém“. V tejto súvislosti sa pápež vyhol prísnemu spôsobu odsúdenia komunistického systému, keď povedal: „Na konci sa komunizmus zrútil ako dôsledok svojich inherentných sociálnych a ekonomických chýb. To však neznamená, že bol ako ideológia a filozofia odmietnutý. V niektorých západných kruhoch sa koniec komunizmu pociťuje stále ako strata a sú takí, ktorí za ním banujú“. Myslím, že nebol ďaleko od pravdy, keď sa pozrieme na našu slovenskú spoločenskú realitu.
Návšteva pápeža Jána Pavla II. na Slovenku v roku 1995 v Nitre sa stala pre mňa nezabudnuteľnou aj cez jeho živú komunikáciu s mladými slovenskými pútnikmi. Stále mi rezonujú jeho slová: „patriotizmus áno, nacionalizmus nie“ a mladí, ktorí tieto slová ako svoj záväzok niekoľkokrát opakovali. Darom pre našu rodinu bolo poverenie môjho manžela zhotoviť oltárny priestor na Janíkovskom letisku. Pamätám si, koľko nadšenia a vynaloženého úsilia sprevádzalo túto prípravu a akí nadšení sme boli, keď všetko dobre dopadlo.
Čo podľa vás v osobe Jána Pavla II. Vatikán stratil?
Čo v ňom Vatikán stratil? Možno ten stredoeurópsky rozmer, ktorý poznačila komunistická totalita. Vedel odhadnúť nebezpečenstvá, ktoré nenápadne a plazivo ohrozujú slobodu človeka a pokúšajú sa o nastolenie nových totalít. Bola to možno aj jeho srdečná slovanská mentalita, ktorá vzbudzovala sympatie a obdiv mnohých mladých ľudí hlavne Talianov. Napokon aj jeho otvorené náručie prijať a vypočuť si každého.
