Bratislava 9. mája (TK KBS) Napriek pandémii sa neprestala realizovať pastorácia nepočujúcich. To čo sa zmenilo bol len priestor, kde sa celá pastorácia odohrávala, povedal br. Silvester Michal Poliak OFM, ktorý je poverený pastoráciou nepočujúcich v Bratislavskej arcidiecéze. Je zároveň člen františkánskej komunity v Bratislave. - Ako reagujú nepočujúci na súčasnú pandémiu, čo je pre nich ťažké, naopak, čo by poradili tým, ktorí počujú?
Aktuálne náročná situácia zasiahla samozrejme aj skupinu nepočujúcich, pre ktorých je osobný kontakt v oblasti komunikácie veľmi dôležitý. Ich reakcie na pandémiu a s ňou spojené obmedzenia sú rôzne.
Závisí to vo veľkej miere od veku nepočujúcich. Mladšia generácia je fyzicky mobilnejšia, a preto viac voľného času sú schopný tráviť pri rôznych športových a rekreačných aktivitách. Ich technická zručnosť v online sveta im vo veľkej miere napomáha udržať si sociálny kontakt, aj keď len virtuálny.
Horšie je na tom generácia starších nepočujúcich, ktorí pre svoje viaceré zdravotné problémy majú opodstatnenú obavu vychádzať zo svojich obydlí a stretávať sa s inými ľuďmi. Mnoho starších nepočujúcich si neosvojilo komunikačné možnosti modernej technológie, a preto zostávajú odrezaní od kontaktu s okolím. U väčšiny je ako taký sociálny kontakt ohraničený len na návštevu ich príbuzných, ktorí sa im snažia zabezpečiť nevyhnutnú starostlivosť.
Vo všeobecnosti možno povedať, že pre nepočujúcich v čase pandémie predstavuje najväčší problém oblasť sociálnej interakcie a nemožnosť bežnej komunikácie.
Na poslednú časť Vašej otázky je ťažké odpovedať, keďže som sa s nepočujúcimi o tom nerozprával. No osobne si myslím, že ich odkaz by znel nasledovne: Vážiť si každé osobné stretnutie, pozorne vnímať komunikáciu iných, a to najdôležitejšie, byť Bohu vďačný za všetko, čo mi aj napriek obmedzeným možnostiam dáva.
- Ako v situácii pandémie prebiehala pastorácia nepočujúcich?
Obmedzením verejného zhromažďovania a slávenia bohoslužieb sa pastorácia v Cirkvi razantne zmenila. Vo veľmi výraznej miere sa to dotklo aj pastorácie nepočujúcich. Veď to, čo bolo pre nich bytostne dôležité, teda živé prežívanie slávenia sväté omše v chráme a osobné stretnutie pri náboženských a katechetických diskusiách, sa zo dňa na deň stalo zakázaným. Preto bolo nevyhnutné, aby z našej strany prišla rýchla reakcia na vzniknutú situáciu, ktorá by ako tak suplovala doterajší priebeh pastorácie pre čo možno najväčší počet nepočujúcich.
Keďže moderné technológie ponúkajú veľké možnosti, prvá vec do ktorej sme sa aktívne pustili, bolo živé vysielanie nedeľných svätých omší prostredníctvom sociálnych sietí na internete. Nepočujúci si mali možnosť vybrať z viacerých ponúk. Bratia piaristi vysielali nedeľné sväté omše, ktoré boli tlmočené našou pastoračnou asistentkou Teréziou Grešnerovou. Ďalšou možnosťou bola svätá omša z nášho františkánskeho kostola v Trnave, kde vďaka Trnavskej asociácii nepočujúcich bolo niekoľko krát zabezpečené jej pretlmočenie. Poslednou možnosťou nedeľnej svätej omše bola tá poobedná, ktorú som pre nepočujúcich slúžil z našej komunitnej kaplnky františkánskeho kláštora v Bratislave.
Okrem svätých omší som sa snažil pre nepočujúcich na internete vytvoriť priestor, kde mi mohli položiť rôzne otázky z oblasti učenia Cirkvi a Svätého písma. Vo videách som sa im snažil v posunkovom jazyku tieto otázky zodpovedať tak, aby sa pre nich doteraz nepochopiteľné veci stali zrozumiteľnými.
Okrem spomínaných aktivít sme aj počas pandémie usilovne pracovali s odborným tímom na preklade ďalších štyroch biblických príbehov do slovenského posunkového jazyka. Tie si teraz nepočujúci môžu pozrieť na stránke www.biblia.sk.
Okrem pastorácie slovenských nepočujúcich som sa snažil venovať aj tým, ktorí sú za hranicami. Ako hlavný pastoračný asistent pre nepočujúcich katolíkov v Európe som mal na zodpovednosti koordináciu online stretnutí rady nepočujúcich katolíkov Európy, s ktorými sme pracovali na finalizácii pravidiel spoločenstva „Deaf catholic of Europe“.
Môžem teda povedať, že aj napriek pandémii sa neprestala realizovať pastorácia nepočujúcich. To čo sa zmenilo bol len priestor, kde sa celá pastorácia odohrávala.
- Majú kňazi o nepočujúcich záujem v čase pandémie?
Za kňazov, ktorí sa venujeme nepočujúcim tu na Slovensku si myslím môžem povedať, že áno. Pandémia nás neodradila od hľadania spôsobov, ako sa priblížiť k nepočujúcim. Hoc nie všetci mali také technické možnosti, aby naživo vysielali sväté omše v posunkovom jazyku, cestu k nepočujúcim si predsa našli, napríklad obyčajnou povzbudzujúcou SMS. Zvlášť starších nepočujúcich potešilo, keď sa im ozval kňaz a povzbudil ich. Je to možno maličkosť, ale pre mnohých nepočujúcich to bol silný dôkaz o tom, že ich kňaz na nich nezabudol a nosí ich vo svojom srdci.
Musím však povedať, že ma v tomto čase príjemne prekvapil záujem niektorých kňazov, ktorí hoc nemali doteraz nič spoločné s nepočujúcimi, predsa zabezpečili na svätej omši tlmočníka. Chcel by som teda aj touto cestou veľmi pekne poďakovať bratom piaristom z Prievidze, správcovi farnosti v Gbeloch, spolubratom františkánom v Trnave, a samozrejme tlmočníkom, ktorí svojou snahou nepočujúcim umožnili naplno prežívať tajomstvá svätej omše. Za všetkých nepočujúcich im veľmi pekne ďakujem.
- Čo odporúčate v tomto čase vy - pre nich, ako ich viesť, sprevádzať?
Možno to bude znieť ako klišé, ale najlepší možný spôsob pomoci blížnym je láskavá obeta našej modlitby, ktorá je hlboko aktívnou pomocou aj tam, kde osobne nemôžeme byť prítomní. Preto sa v tomto čase obmedzení snažím mojimi modlitbami sprevádzať všetkých nepočujúcich, ktorí sú mi od Boha zverení. Vďaka Bohu sa obmedzenia postupne uvoľňujú, a my sa už môžeme naživo stretnúť pri slávení svätej omše, a vzájomne sa tak upevňovať vo viere. Pevne verím, že skúsenosť „pôstu“ od spoločného slávenia svätej omše sa stane pre nepočujúcich - ale i nás počujúcich - podnetom k vnútornému prehodnocovaniu svojho doterajšieho prežívania viery. Teraz nastáva čas, aby sme sa ako Kristovi učeníci na našej osobnej ceste do Emauz (porov. Lk 24,13-35) nechali vnútorne viesť samotným zmŕtvychvstalým Ježišom Kristom, ktorý nás túži priviesť k nášmu nebeskému Otcovi.
