Vatikán 8. mája (RV) Ježiš utešuje pravdivo, nie formálnymi slovami či zahládzaním bolestnej reality smrti. Utešuje nás svojou blízkosťou, pravdou a nádejou – o tomto kázal pápež František v Dome sv. Marty v piatok 8. mája. Osobitne pamätal na pracovníkov Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorých pamätný deň sa dnes slávi na celom svete.Svätú omšu začal pápež František výzvou k modlitbe: „Dnes slávime Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Modlime sa za osoby, ktoré pracujú v týchto záslužných inštitúciách: nech Pán požehnáva ich prácu, ktorá je tak prospešná.“
V homílii pápež komentoval úryvok z Jánovho evanjelia (14,1-6), v ktorom Ježiš svojim učeníkom hovorí: «Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. (...) Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte».
- - - -
Homília pápeža Františka
Tento Ježišov rozhovor s učeníkmi je ešte pri stole, pri večeri (porov. Jn 14,1-6). Ježiš je smutný a smutní sú všetci: Ježiš povedal, že jeden z nich ho zradí (porov. Jn 13,21) a všetci šípia, že sa stane niečo nepekné. Ježiš ich začne utešovať - pretože jednou z Pánových úloh, jednou z jeho „prác“ je utešovať. Pán svojich učeníkov utešuje a tu vidíme, aký je Ježišov spôsob utešovania.
My máme mnoho spôsobov ako utešiť, od tých najautentickejších, od tých najbližších, až k tým najformálnejším, akými sú kondolenčné telegramy: „Hlboko zarmútený nad...“. To nikoho neuteší, je to len trik, útecha ako formalita. Ako však utešuje Pán? Toto je dôležité vedieť, aby sme sa aj my, keď v našom živote budeme musieť prechádzať chvíľami smútku, naučili vnímať, aká je skutočná útecha od Pána.
A v tejto stati evanjelia vidíme, že Pán utešuje vždy zblízka, s pravdivosťou a v nádeji. To sú tri črty Pánovej útechy. Zblízka, nikdy nie na diaľku: som tu. To krásne slovo: „Som tu“. „Som tu, s vami“. A mnohokrát v tichu. Ale vieme, že on je tu. Je prítomný stále. Je to tá blízkosť, ktorá je štýlom Boha, aj pri vtelení – stať sa voči nám blízkym. Pán utešuje blízkosťou. A nepoužíva prázdne slová, naopak uprednostňuje ticho. Silu blízkosti, prítomnosti. A hovorí málo. Je však nablízku.
Druhým znakom Ježišovej blízkosti, Ježišovho spôsobu utešovania, je pravda: Ježiš je pravdivý. Nehovorí formálne veci, ktoré sú klamstvom: „Nie buď pokojný, všetko prejde, nič sa nestane, to prejde, všetko pominie...“. Nie. Hovorí pravdu. Neskrýva ju. Pretože on sám v tomto úryvku hovorí: „Ja som pravda“ (porov. Jn 14,6). A tá pravda je: „Ja odchádzam“, teda: „Zomriem“ (porov. v. 2-3). Stojíme pred smrťou. To je tá pravda. A hovorí to jednoducho a tiež s miernosťou, bez toho, aby zraňoval: sme pred smrťou. Neukrýva pravdu.
A toto je tretí znak: Ježiš utešuje v nádeji. Áno, je to drsná chvíľa. No «nech sa vám srdce nevzrušuje! (...) Verte aj vo mňa» (v. 1). Poviem vám niečo, tak hovorí Ježiš, «v dome môjho Otca je mnoho príbytkov. (...) Idem vám pripraviť miesto» (v. 2).
On ako prvý ide otvoriť brány, brány toho miesta, cez ktoré všetci prejdeme, tak dúfam: «Zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja» (v. 3).
Pán sa vracia zakaždým, keď je niekto z nás na ceste odchodu z tohto sveta. „Prídem a vezmem vás“ - nádej: on príde, vezme nás za ruku a povedie nás. Nehovorí: „Nie, vy nebudete trpieť: to nič nie je...“.
To nie. Hovorí pravdu: „Som vám nablízku. Je to pravda, že je to drsná chvíľa, chvíľa nebezpečenstva, smrti. Nech sa však vaše srdce nestrachuje, zostaňte v tom pokoji, ktorý je základom každej útechy, pretože ja prídem a za ruku vás vezmem tam, kde budem ja“.
Nie je ľahké nechať sa utešiť Pánom. Mnohokrát v nepekných chvíľach sa na Pána nahneváme a nedovolíme, aby prišiel a takto sa nám prihovoril, s touto láskavosťou, s touto blízkosťou, s touto miernosťou, s touto pravdou a s touto nádejou.
Prosme si milosť, aby sme sa naučili nechať sa Pánom utešiť. Pánova útecha je pravdivá, neklame. Nie je anestéziou, nie. Ale je nablízku, je pravdivá a otvára nám brány nádeje.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- - - -
Modlitba duchovného prijímania
V závere liturgie Svätý Otec pozval veriacich k modlitbe duchovného prijímania:
„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“
Slávenie uzavrela krátka adorácia s eucharistickým požehnaním. Po svätej omši pápež František zablahoželal k narodeninám jednej zo zamestnankýň Domu sv. Marty - pani Silvii, ktorá pracuje na recepcii.
