Vatikán/Bratislava 8. mája (TK KBS) Všetci poslední pápeži novšej éry sa postavili proti vojnám. Pri rozličných konfliktoch od nich pravidelne zaznievala výzva "Už nikdy viac vojnu". Text prinášame pri príležitosti 75. výročia od ukončenia Druhej svetovej vojny. - - - -
„Je to zlé, prichádza veľká vojna.“ S veľkou jasnozrivosťou videl pápež Pius X. (1903-1914) na horizonte dejín vychádzať hrozbu prvej svetovej vojny. Už v máji 1913 sa zdôveril brazílskemu vyslancovi pri Svätej stolici: „Balkán je iba začiatkom veľkého svetového požiaru, ktorý nedokážem zastaviť, ani sa mu postaviť na odpor.“ Dňa 2. augusta 1914 reagoval otrasený pápež na vypuknutie svetovej vojny výzvou katolíkom celého sveta: verejnými modlitbami mali dosiahnuť, aby Boh čím skôr odstránil plamene vojny a vodcom národov vnukol myšlienky mieru.
Jeho nástupca pápež Benedikt XV. (1914-1922) posudzoval prvú svetovú vojnu ako samovraždu európskych národov. Jeho pontifikát bol určovaný stále novými pacifickými apelmi a tajnými misiami. Jeho prvá encyklika z 1. novembra 1914 hovorí s ľútosťou o tom, že veľké kultúrne národy bojujú najstrašnejšími prostriedkami modernej techniky, aby svojich protivníkov zrazili k zemi čo najvyberanejším a najkrutejším spôsobom. Úplne šialení politici a intelektuáli boli zrazu šokovaní, keď Benedikt XV. v roku 1917 nazval veci pravým menom a označil vojnu za „zbytočné krviprelievanie“.
Nevypočutá zostala aj mierová výzva pápeža Pia XII. (1939-1958) v predvečer druhej svetovej vojny. Nezabudnuteľné zostávajú slová tohto pápeža: „Nič nie je stratené mierom, všetko môže byť stratené vojnou.“ V deň Hitlerovho útoku na Poľsko – 31. augusta 1939 – uvažoval pápež, že odletí do Berlína a do Varšavy a urobí posledný pokus o sprostredkovanie. Tohto plánu sa však vzdal a namiesto toho odoslal nótu predstaviteľom Nemecka, Talianska, Francúzska, Veľkej Británie a Poľska so slovami: „Svätý Otec sa nechce vzdať nádeje, že rokovania ešte prinesú spravodlivé, mierové riešenie, za ktoré sa modlí celý svet.“
Viac úspechu dosiahol jeho nástupca pápež Ján XXIII. (1962-1965), keď kubánska kríza priviedla svet na okraj hrozby atómového pekla. Dňa 26. októbra 1962 na vrchole napätia apeloval na vodcov svetových mocností a pripomenul, že dejiny budú oslavovať tých, ktorí stavajú osud ľudí nad svoje národné záujmy. Pápežovi pomohlo to, že vtedajší prezident USA John F. Kennedy bol katolík, a že pápež sa tešil veľkej úcte u generálneho tajomníka KS ZSSR Nikitu Chruščova. Dňa 28. októbra Chruščov oznámil, že rakety na Klubu nepreložia. Pápež vtedy rozvinul svoju diplomaciu za kulisami.
Ján XXIII. reagoval na kubánsku krízu encyklikou pokoja Pacem in terris, ktorá spájala cirkevnú náuku o pokoji s ľudskými právami. Po prvý raz sa pápež vo svojej encyklike neobracia iba na katolíkov, ale na „všetkých ľudí dobrej vôle“. Žiadal zastavenie atómových pokusov a zbrojenia vo svete, všeobecné odzbrojenie a uznanie rovnosti všetkých ľudí.
Pápež Pavol VI. (1963-1978) pokračoval v mierovom úsilí viacerými cestami a svojou „ostpolitikou“ zameranou na uvoľnenie napätia. Jeho tretia zahraničná návšteva ho 5. októbra 1965 priviedla do sídla OSN v New Yorku, kde výslovne žiadal mier pre Vietnam a vyslovil vášnivé slová: „Už nikdy vojnu!“ O rok neskôr pápež v encyklike zaprisahával: „V mene Boha voláme: zastavte sa! Teraz musí nastať mier aj za predpokladu nevýhod a nepríjemností!“ Pavol VI. odsúdil vojnu s bombardovaním ako nekresťanskú a neľudskú. Odsúdenie atómovej bomby však výslovne neformuloval.
Pápež Ján Pavol II. sa podľa názoru pozorovateľov od svojho zvolenia za pápeža v roku 1978 stáva stále pacifickejším. Po návšteve Hirošimy v roku 1981 dospel k záveru, že na konci 20. storočia už nemôže existovať žiadna spravodlivá vojna. Vojnu v Perzskom zálive v roku 1991, ani nasadenie NATO proti Srbsku v roku 1999 Vatikán síce výslovne neodsúdil – v oboch prípadoch však išlo o vojnu proti „agresorom“. Napriek tomu pápež stále znova napomínal: „Vojna je dobrodružstvom bez návratu a nie je nijakým prostriedkom na riešenie politických problémov.“ Jeho súcit patrí vždy civilnému obyvateľstvu.
Pápež Ján Pavol II. sa proti hroziacej vojne v Iraku postavil tak rozhodne ako sotva ktorý iný pápež. Ako sotva ktorý iný vrhol na misku váh svoju morálnu autoritu, označil vojnu za porážku celého ľudstva - a prehral. Avšak tento osud zdieľal s väčšinou svojich predchodcov od začiatku 20. storočia. Za "nevýslovný horor" označil Ján Pavol II. teroristický útok z 11. septembra 2001.
Nástupca Jána Pavla II. Benedik XVI. tiež vyzýval k zastaveniu vojnových konfliktov. Pravidelne sa modlil napríklad za ukončenie násilia a pokoj v pásme Gazy. "Vojna a nenávisť nie sú riešením problémov," povedal. „Zlý rozosieva vojnu, Boh je tvorcom pokoja," povedal počas jedného z príhovorov pred modlitbou Anjel Pána (22. 7. 2012).
Vojnu vyvoláva diabol, vzoprime sa mu zotrvaním v Pánovi, hovoril v januári tohto roka pápež František. „Keď hovoríme o pokoji, rýchlo myslíme na vojny, aby vo svete neboli vojny, aby bol bezpečný mier. Je to obraz, ktorý nám vždy príde na myseľ – pokoj a nie vojny, avšak vždy vonku: v tej-ktorej krajine, v tej situácii... Aj v týchto dňoch, keď boli zapálené toľké vojnové ohne, hneď nám to príde na myseľ, keď hovoríme o mieri, [keď sa modlíme, aby] nám Pán daroval pokoj. A toto je dobré, musíme sa modliť za pokoj vo svete, musíme mať vždy pred sebou tento Boží dar, ktorým je pokoj a vyprosovať ho všetkým.“
Pápež František však zároveň vyzval položiť si otázku „ako“ je to s pokojom „u nás doma“, či je naše srdce „v pokoji“ alebo či je „v úzkosti“, či je vždy „vo vojne, v napätí, kvôli tomu, aby získalo niečo viac, aby dominovalo, aby ho bolo počuť“. „Pokoj národov“ či istej krajiny, „sa zasieva v srdci“. „Ak nemáme pokoj v srdci, ako si môžeme myslieť, že bude pokoj vo svete?“ – opýtal sa Svätý Otec. A predsa, zvyčajne na to nemyslíme. Úryvok z Prvého Jánovho listu „nám ukazuje cestu“, ako sa dostať k vnútornému pokoju: treba zostať v Pánovi“, povedal Petrov nástupca:
„Tam, kde je Pán, tam je pokoj. To on dáva pokoj, je to Duch Svätý, ktorého posiela, aby v nás vytváral pokoj. Ak zostaneme v Pánovi, naše srdce bude v pokoji. A ak obvykle zostávame v Pánovi, potom vtedy, keď skĺzneme k nejakému hriechu či nedostatku, Duch Svätý nám dá spoznať túto chybu, toto skĺznutie. Zotrvať v Pánovi. A ako zotrváme v Pánovi? Apoštol hovorí: „Keď sa milujeme navzájom“. Toto je otázka a toto je aj tajomstvo pokoja.“
Pápež František hovoril o skutočnej láske a nie tej „z telenovely“ či „zo šoubiznisu“, ale o láske, ktorá nás podnecuje hovoriť o druhých v dobrom. V opačnom prípade, „ak nemôžem hovoriť v dobrom, zavriem si ústa“, neohováram a nerozprávam nepekné veci. Pretože „ohovárať druhých a zdierať ich z kože“ je „vojnou“. Lásku „vidieť v maličkostiach“, pretože „ak je vojna v mojom srdci, bude vojna aj v mojej rodine, v mojej štvrti a na pracovisku“. Žiarlivosti, závisti, klebety nás vedú k vzájomnej vojne, ničia, sú ako špinavosti, povedal Svätý Otec a veriacich pozval pouvažovať nad tým, ako neraz rozprávame: či je to „v duchu pokoja“, alebo „v duchu vojny“. Nad tým, či sme schopní povedať: „Každý má svoje hriechy, ja si sledujem tie svoje, a druhí majú zase svoje“ - a vedieť si takto zavrieť ústa.
V aktuálnej pandémii koronavírusu pápež František vyzval k zastaveniu vojen a posilneniu bratstva v rámci jednej ľudskej rodiny pri čelení kríze koronavírusu. Podporil tak apel generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na zastavenie všetkých ozbrojených bojov vzhľadom na pandémiu, ktorá má dramatický dopad na celé ľudstvo.
„Drahí bratia a sestry, v predošlých dňoch generálny tajomník OSN vydal apel na „globálne a okamžité zastavenie bojov vo všetkých kútoch sveta“, vzhľadom na súčasnú krízu kvôli Covidu-19, ktorý nepozná hraníc. Je to výzva na úplné zastavenie bojov. Pripájam sa k tým, ktorí prijali tento apel a všetkých pozývam k jeho napĺňaniu zastavením každej formy vojnového násilia, podporou vytvárania koridorov pre humanitárnu pomoc, otvorenosťou pre diplomaciu a pozornosťou voči tým, ktorí sú v situáciách väčšej zraniteľnosti.
Kiež spoločné nasadenie sa proti pandémii privedie všetkých k uznaniu našej potreby posilniť bratské putá ako členovia jednej ľudskej rodiny. Osobitne nech vzbudí u zodpovedných krajín i iných zainteresovaných obnovené úsilie o prekonanie rivalít. Konflikty sa nevyriešia prostredníctvom vojny! Je nevyhnutné prekonať antagonizmy a spory prostredníctvom dialógu a konštruktívneho hľadania pokoja," povedal pápež František (Zdroje: Vatikánsky rozhlas / Archív TK KBS).