Vatikán 7. mája (RV) Na svete je nový film o svätom spovedníkovi, kapucínovi Leopoldovi Mandičovi s názvom „Na mojich pleciach“ (Sulle mie spalle). Dielo talianskeho režiséra Antonella Bellucca je vysoko aktuálne aj v súvise so súčasnou pandémiou - približuje ekonomickú krízu v Taliansku v medzivojnovom a povojnovom období.Hlavným hrdinom filmu je podnikateľ, ktorý sa po vojne ocitol v chudobe a uvažuje o samovražde. Dej sa odohráva v Padove v rozpätí rokov 1915-1945. Postavu svätca a jeho myšlienky autor vykresľuje cez príbehy postáv, ktoré sa medzi sebou prelínajú. Film natočený v angličtine mal mať premiéru v apríli, no kvôli pandémii a s ňou súvisiacim opatreniam sa premietanie odkladá na čas otvorenia kín.
Charizmatický spovedník
Sv. Leopold Mandič, rodným menom Bogdan Ivan Mandič, sa narodil v roku 1886 v Čiernej Hore, mal chorvátske korene. Podobne ako svätý páter Pio, je známy ako neúnavný a vyhľadávaný spovedník. Posledné roky prežil v talianskej Padove, kde vo svojej kláštornej izbičke (2x3 metre) spovedal 12 hodín denne.
Páter Leopold zomrel v roku 1942, svätorečil ho sv. Ján Pavol II. v roku 1983. Pri príležitosti Jubilejného roka milosrdenstva jeho pozostatky priniesli do Vatikánu a vystavili na verejnú úctu spolu s pozostatkami sv. pátra Pia.
Režisér o svojom diele
Režisér Antonello Bellucco predstavil film v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas:
„Nechcel som urobiť film zameraný najmä na biografický aspekt, ale skôr na príbehy niekoľkých postáv a príbeh, ktorý sa skutočne odohral“.
„Tí, čo mali možnosť vidieť film, povedali mi, že sa zdá, akoby bol urobený zámerne pre tento moment, ktorý je tak dôležitý a kritický pre hodnoty človeka. Je to film, ktorý ide do hĺbky, ktorý hovorí o spiritualite a vzťahu s druhými; o práci a o tom, aký druh hodnôt treba prisúdiť práci, hospodáreniu a aj vlastneniu vecí.“
„Postavy okolo svätca sa stávajú tak trochu zrkadlom každého z nás: otec protagonistu sa zaoberá len biznisom a peniazmi, protagonista, tak ako všetci mladí, chce vyniknúť a potom tu máme manželku protagonistu, ktorá je lekárkou, takže je tu aj vzťah medzi vedou a vierou s jeho komplexnosťou.
Výsledkom týchto paralel, týchto foriem hľadania Boha u postáv, ktoré sú okolo pátra Leopolda je to, že svätec sa stáva kľúčovým bodom a premostením medzi nimi a stáva sa aj nástrojom, nie vyčerpávajúcim, ale niekedy aj sympatickým a ironickým, aby všetky postavy priviedol k tomu ústrednému, čím je zmysel života.“
