Vatikán 29. apríla (RV) V stredu 29. apríla, na sviatok patrónky Európy sv. Kataríny Sienskej, sa pápež František v kaplnke Domu sv. Marty modlil za jednotu Európy a napredovanie všetkých v bratstve. V homílii vyzval vyprosovať si milosť jednoduchosti pred Bohom s úprimným vedomím vlastnej hriešnosti a chrániť sa vlažnosti, ktorá si už v skutočnosti neuvedomuje hriech.Rannú omšu o zvyčajnej 7. hodine začal Svätý Otec prosbou za Európu:
„Dnes je sviatok sv. Kataríny Sienskej, učiteľky Cirkvi, patrónky Európy. Modlime sa za Európu, za jednotu Európy, za jednotu Európskej únie: aby sme všetci spoločne mohli napredovať ako bratia.“
V homílii pápež komentoval úryvok Prvého listu apoštola Jána (1,5-2,2), ktorý hovorí: «Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu». Zároveň vychádzal aj z úryvku Matúšovho evanjelia (11,25-30), kde Ježiš chváli Otca za to, že tajomstvá Božieho kráľovstva zjavil maličkým.
- - - -
Plné znenie homílie pápeža Františka
V Prvom liste svätého apoštola Jána je mnoho kontrastov: medzi svetlom a tmou, medzi klamstvom a pravdou, medzi hriechom a nevinnosťou (porov. 1 Jn 1,5-7). Apoštol sa však vždy odvoláva na konkrétnosť, na pravdu a hovorí nám, že nemôžeme mať spoločenstvo s Ježišom a kráčať vo tmách, pretože on je svetlo. Buď jedno, alebo druhé: šeď je ešte horšia, pretože šeď ti dáva veriť, že kráčaš vo svetle, pretože nie si vo tmách a toto ťa upokojuje. Šeď je veľmi zradná. Buď jedno, alebo druhé.
Apoštol pokračuje: «Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda» (1 Jn 1,8), pretože všetci máme hriech, všetci sme hriešnici. A tu je jedna vec, ktorá nás môže oklamať: keď hovoríme „všetci sme hriešnici“, no takým štýlom ako keď niekto povie „dobré ráno“ či „dobrý deň“, zo zvyku, ako spoločenskú vec; keď nemáme ozajstné vedomie hriechu. Nie: ja som hriešnik, pre toto a toto. Konkrétnosť.
Konkrétnosť pravdy: pravda je vždy konkrétna; klamstvá sú éterické, sú ako vzduch, nemôžeš ho uchopiť. Pravda je konkrétna. A nemôžeš ísť vyznať svoje hriechy abstraktným spôsobom: „Áno, raz som stratil trpezlivosť, ďalší raz...“, abstraktné veci. „Som hriešnik“. Konkrétnosť: „Urobil som toto. Myslel som na toto. Povedal som toto“. Konkrétnosť je to, čo mi dáva cítiť sa hriešnikom vážne, a nie „kdesi vo vzduchu“.
Ježiš v Evanjeliu hovorí: «Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým» (Mt 11,25). Konkrétnosť maličkých. Je pekné počúvať maličkých, keď prichádzajú na spoveď: nehovoria divné, abstraktné veci; hovoria konkrétne veci a niekedy aj príliš konkrétne, pretože majú tú jednoduchosť, ktorú dáva Boh maličkým.
Vždy si spomínam na jedno dieťa, ktoré mi raz prišlo povedať, že je smutné, pretože sa pohádalo s tetou... Potom však pokračovalo. Povedal som: „Čo si urobil?“ – „Ale, bol som doma, chcel som ísť hrať futbal – nuž dieťa... –, mama nebola doma a teta hovorí: „Nie, nepôjdeš von: najprv si musíš urobiť domáce úlohy“. Ušlo nejaké slovo, a nakoniec som ju niekam poslal“. Bolo to dieťa so zmyslom pre geografiu... Povedalo mi aj presné miesto, kam poslalo tetu! Sú také: jednoduché, konkrétne.
Aj my musíme byť jednoduchí, konkrétni: konkrétnosť ťa vedie k pokore, pretože pokora je konkrétna. „Všetci sme hriešnici“ - to je abstraktná vec. Nie: „Ja som hriešnik, pre toto, toto a toto“ - a toto ma vedie k zahanbenému pohľadu na Ježiša: „Odpusť mi“. Pravý postoj hriešnika. «Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda» (1 Jn 1,8).
Spôsob, ktorý dáva najavo nevedomosť hriechu, je takýto abstraktný postoj: „Áno, sme hriešnici, áno, stratil som trpezlivosť, niekedy...“ No všetko je to niekde „vo vzduchu“, nevšimnem si skutočnosť mojich hriechov: „Viete, veď všetci, všetci robíme tieto veci, žiaľ, je mi ľúto...“ – [Ale naopak:] „Bolí ma to, nechcem to už viac spraviť, už to viac nechcem vysloviť, nechcem na to už viac myslieť“.
Je dôležité, aby sme vo svojom vnútri dali našim hriechom meno. Konkrétnosť. Pretože ak zostaneme „vo vzduchu“, skončíme v tmách. Buďme ako maličkí, ktorí hovoria to, čo cítia, čo si myslia: ešte sa nenaučili tomu umeniu hovoriť veci trochu zaobelane, aby sa chápali bez ich vyslovenia. Toto je umenie dospelých, ktoré nám mnohokrát neprospieva.
Včera som dostal list od jedného chlapca z Caravaggia. Volá sa Andrea. A porozprával mi o sebe: listy detí sú krásne, pre ich konkrétnosť. A hovoril mi, že sledoval svätú omšu v televízii a že mi musel „vytknúť“ jednu vec: že hovorím „Dajte si znak pokoja“. - „A toto nemôžeš hovoriť, lebo pri pandémii sa nemôžeme dotýkať“ Nevidí, že vy [tu v kaplnke] robíte len úklon hlavou a nedotýkate sa. Má však slobodu povedať veci tak, ako sú.
Aj my, voči Pánovi, musíme mať slobodu povedať veci tak, ako sú: „Pane, som v hriechu: pomôž mi“. Tak ako Peter po prvom zázračnom rybolove: «Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny» (Lk 5,8). Mať túto múdrosť konkrétnosti. Pretože diabol chce, aby sme žili vo vlažnosti, vlažní, v šedi: ani dobrí, ani zlí, ani biela ani čierna: šeď. Taký život sa Pánovi nepáči. Pánovi sa nepáčia vlažní.
Konkrétnosť. Aby sme neboli klamármi. «Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy» (1 Jn 1,9). Odpúšťa nám, keď sme konkrétni. Duchovný život je veľmi jednoduchý, veľmi jednoduchý; len my ho robíme komplikovaným týmito odtienkami šede, a nakoniec nikam nedôjdeme...
Vyprosujme si od Pána milosť jednoduchosti a aby nám dal túto milosť, ktorú dáva jednoduchým, deťom, ktoré povedia to, čo cítia, ktoré neskrývajú, čo cítia. Aj keď je to niečo zmýlené, no povedia to. Aj voči Pánovi: treba povedať veci: transparentnosť. A nežime život, ktorý nie je ani jedno ani druhé. [Prosme si] milosť slobody vysloviť tieto veci a aj milosť dobre poznať, kým sme my pred Bohom.“
Preložila: Slovenská redakcia VR
- - - -
Duchovné sväté prijímanie
Svätý Otec pozval veriacich sledujúcich priamy prenos k duchovnému prijímaniu modlitbou:
„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“
Slávenie ukončila krátka adorácia a požehnanie Eucharistiou.
