Bratislava 2. apríla (TK KBS) Kertysovci sú mladá rodina z Petržalky, ktorá čas šírenia koronavírusu prežíva v nastavení „Máme všetko, čo potrebujeme”. Ako vysvetlila v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska Kristína Kertysová, krátko pred vypuknutím korony túto myšlienku zachytila v jednom filme. “Naozaj máme všetko, čo potrebujeme,” povedala. Deň začínajú spoločnými raňajkami. Pred tým manžel Peter zvykol raňajkovať v práci. “Potom ide Peťo do práce, teda do obývačky. My s Johankou (1 ročná dcéra) máme ihrisko v detskej izbe, alebo v kuchyni. Keď sa dá, dopoludnia počúvam svätú omšu. Ešte pred obedom sa obývačka, alebo balkón menia na kaviareň a Peťo prichádza na kávu,” hovorí o priebehu dňa Kristína, ktorá počas spánku Johanky robí domáce práce, alebo šije rúška pre susedov, či zdravotníkov.
Rodina spoločne obeduje a po obede odchádza Kristína s dcérkou na ihrisko. „To máme na balkóne. Máme tu strúhankové pieskovisko v miske, presádzame rastlinky, alebo len pripíname štipce na všetko, čo sa dá. Potom sa znova všetci stretneme na káve,” povedala.
Večer sa Kertysovci po uspatí dcéry modlia, čítajú komentáre k Evanjeliu podľa Marka. Potom čítajú, hrajú hry, alebo pozerajú filmy. V utorok a v piatok sa modlia krížovú cestu. „V nedeľu sledujeme svätú omšu z nášho kostola na Daliborovom námestí. Tak sa cítime ako doma. Johanka sa pritom hrá vedľa počítača, na ktorom svätú omšu pozeráme, no na zvončeky pri premenení reaguje tak, ako v kostole,” povedala Kristína s tým, že každú nedeľu sa oblečú slávnostne, aby ju svätili a odlíšili od iných všedných dní. Po poludní k obedu patrí aj dezert.
Obaja Kertysovci sú saleziáni spolupracovníci. „Keď mávame stretko, alebo duchovnú obnovu saleziánov spolupracovníkov, texty dostávame do mailu. Doma si ich spoločne čítame. Každý druhý utorok mám so svojou skupinkou online modlitby matiek. Každý druhý štvrtok máme online manželské stretko. Tak ako pred koronou, vždy si ho pripravuje iný pár. Akurát občerstvenie nemusíme chystať pre všetkých, každý si ho pre seba pripraví sám,” vraví Kristína.
V nedele zvykli navštevovať rodičov a starých rodičov. Teraz to však nie je možné a preto im aspoň zatelefonujú, alebo majú s nimi videohovor. „Sú aj chvíle, keď pozeráme von oknom na všetkých tých ľudí vonku a vravíme si, že kašlime na to, poďme aj my von. No väčšinou má takú krízu vždy len jeden, a ten druhý mu pripomenie, prečo sme sa rozhodli ostať vo vnútri,” dodáva Kristína.
