Vatikán 28. marca (RV) Pamätajme na našu príslušnosť k ľudu – k tomuto vyzval pápež František kňazov i rehoľníkov v rannej homílii v Dome sv. Marty. Počas svätej omše sa modlil za všetkých, ktorí začínajú pociťovať negatívne ekonomické následky pandémie Covid-19.Svätý Otec v homílii zdôraznil, že kňazi i rehoľníci robia dobre, keď i v tomto období pomáhajú chudobným a chorým. Kňazi sa podľa neho nemajú stať akousi elitou uzavretou do náboženskej služby, ktorá sa separuje od ľudu. Nikdy nesmú zabudnúť, že patria ľudu a majú mu slúžiť.
V úvode omše zaznela antifóna: „Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie, ovinuli ma povrazy záhrobia. V úzkosti som vzýval Pána, zo svojho chrámu počul môj hlas“ (porov. Ž 18,5-7). Svoj modlitbový úmysel pápež vyjadril nasledovne:
„V týchto dňoch sa v niektorých častiach sveta ukázali niektoré z dôsledkov pandémie, jedným z nich je hlad. Začíname vidieť ľudí, ktorých postihol hlad, pretože nemôžu pracovať, nemali stálu prácu či pre iné okolnosti. Už začíname vidieť to „potom“, ktoré príde neskôr, no začína sa už teraz. Modlime sa za rodiny, ktoré začínajú pociťovať núdzu v dôsledku pandémie.“
Myšlienky z homílie Svätého Otca
V homílii Svätý Otec komentoval úryvok z Jánovho evanjelia (7,40-53), kde diskutujú o Ježišovom pôvode dve rozdielne skupiny: Boží ľud, ktorý miloval Ježiša a nasledoval ho, a farizeji, učitelia Zákona, vodcovia ľudu, ktorí Ježiša odmietali, pretože nekonal podľa ich predstáv.
Vyslaní sluhovia, ktorí mali Ježiša chytiť, sa vrátili k farizejom s prázdnymi rukami, so slovami: „Nikdy tak človek nehovoril“, ako on. Farizeji ich karhali: «Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty» (Jn 7, 45-49).
„Táto skupina učiteľov Zákona, elita, hľadí na Ježiša s opovrhnutím. Avšak zároveň hľadí s opovrhnutím aj na ľud, ako na nevedomcov, čo ničomu nerozumejú. Svätý verný Boží ľud verí v Ježiša, nasleduje ho, a táto elitná skupinka, títo učitelia Zákona, sú od ľudu odtrhnutí a Ježiša neprijímajú. Ale ako to, keď to boli ľudia chytrí, inteligentní, študovaní? Mali však jednu veľkú chybu: stratili pamäť, že oni sami patria k ľudu.“
Boží ľud Ježiša nasleduje bez únavy. Stačí pomyslieť na príbeh o Ježišovom rozmnožení chlebov. Zástupy s ním boli tak dlho, že apoštoli chcú, aby si šli kúpiť jedlo. Aj apoštoli pristupovali k ľudu s odstupom, neopovrhovali ním, no udržovali si odstup. Ježišova odpoveď znie: „Vy im dajte najesť“ (porov. Mk 6,37). „Vracia ich k ľudu“, vysvetlil pápež a pripomenul, že takýto postoj má aj dávnejšie korene. Ako príklad uviedol postoj Héliho synov v chráme, ktorí využívali Boží ľud a hľadeli naň povýšenecky.
„Naopak, Boží ľud má jednu veľkú milosť: má svoj čuch. Ten čuch rozpoznať, kde je Duch Svätý. Ľud je hriešny, tak ako my. Avšak má ten čuch poznať cesty spásy. Problémom elity, elitných klerikov, ako sú títo je, že stratili pamäť o vlastnej príslušnosti k Božiemu ľudu; tvárili sa múdrymi, prešli do inej spoločenskej triedy, cítia sa byť na čele. Toto je klerikalizmus, ktorý existoval už tam.
V týchto dňoch som počul: „Ako to, že tieto sestry a títo kňazi, ktorí sú zdraví, chodia k chudobným dávať im jedlo a môžu sa tak nakaziť koronavírusom? Povedzte predstavenej, aby to sestrám nedovolila, povedzte biskupovi, aby kňazov nenechal vychádzať! Oni sú tu kvôli sviatostiam! Nech sa o jedlo stará vláda!“ O tomto sa hovorí v týchto dňoch: tá istá téma. „Je to ľud druhej triedy: my sme vedúca vrstva, nemáme si čo špiniť ruky s chudobnými.“
Mnohokrát si myslím: tí kňazi či sestry, ktorí nemajú odvahu ísť slúžiť chudobným sú ľudia dobrí, ale niečo tu chýba. To, čo chýbalo aj tamtým učiteľom Zákona. Stratili pamäť, stratili to, čo cítil v srdci Ježiš: to, že bol súčasťou vlastného ľudu. Zabudli, čo Boh povedal Dávidovi: „Ja som ťa vzal od stáda“. Zabudli na svoju príslušnosť k stádu.“ (...)
„Pomyslime aj dnes na mnohých kvalifikovaných mužov a ženy v Božej službe, ktorí sú vynikajúci a idú slúžiť ľudu; mnohí kňazi, ktorí sa neoddeľujú od ľudu. Predvčerom sa ku mne dostala fotografia istého kňaza, farára v horských dedinkách, na miestach, kde sneží, a on v snehu niesol monštranciu do dedín, aby dal požehnanie. Nevadil mu sneh, ani pálenie mrazu na rukách držiacich kovovú monštranciu: zaujímalo ho jedine to, aby ľuďom priniesol Ježiša.
Premýšľajme každý z nás, na ktorej sme strane. Či sme uprostred, tak trochu nerozhodní, či cítime s Božím ľudom, s tým Bohu verným ľudom, ktorý sa nemôže pomýliť: má tu neomylnosť vo viere - infallibilitas in credendo. A pomyslime na elitu, ktorá sa separuje od Božieho ľudu, na ten klerikalizmus.
A možno nám všetkým prospeje rada, ktorú dáva Pavol svojmu učeníkovi, mladému biskupovi Timotejovi: „Pamätaj na tvoju mamu a starú mamu“ (porov. 2 Tim 1,5). Ak Pavol takto radil, bolo to preto, že dobre vedel o nebezpečenstve, ku ktorému vedie toto elitárske zmýšľanie, ak nás ovládne.“
Duchovné sväté prijímanie
Svätú omšu pápež opäť ukončil eucharistickou adoráciou a požehnaním s monštranciou. Prečítal modlitbu duchovného svätého prijímania pre veriacich sledujúcich priamy prenos:
„K tvojim nohám, môj Ježiš, sa skláňam a obetujem ti kajúcnosť svojho skrúšeného srdca, ktoré sa vo svojej nepatrnosti ponára do tvojej svätej prítomnosti. Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Vo vyčkávaní šťastia sviatostného prijatia chcem ťa prijať duchovne. Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa. Nech sa tak stane.“
