Svätý Otec uviedol úmysel pred svätou omšou týmito slovami: „Dostal som správu, že v týchto dňoch zomrelo niekoľko lekárov, kňazov, neviem či aj nejaké zdravotné sestry, no nakazili sa, pretože boli v službe chorým. Modlime sa za nich, za ich rodiny. A vzdávam Bohu vďaky za ich hrdinský príklad, ktorý nám dávajú svojou starostlivosťou o chorých.“

Do dnešného dňa v Taliansku prišlo v tejto službe o život 24 lekárov a takmer päťtisíc zdravotníkov sa vírusom nakazilo. Zomrelo aj približne 50 kňazov chorých na Covid-19.

V homílii pápež komentoval úryvok z Evanjelia podľa Jána (5,1-16), v ktorom Ježiš uzdravuje chorého pri rybníku Betsata. Osobitne poukázal na nebezpečenstvo hriechu duchovného znechutenia či lenivosti.

Ako povedal Svätý Otec, dnešná liturgia nám prestavuje vodu ako symbol spásy. V prvom liturgickom čítaní z Knihy proroka Ezechiela (47,1-9.12) je videnie o vode vyvierajúcej z chrámu – všetko, k čomu sa táto voda dostala, ozdravelo. Evanjelium hovorí o rybníku, pri ktorom bolo mnoho chorých, pretože sa hovorilo, že keď sa v ňom zvíri voda, prví, ktorí sa do nej pohrúžia, budú uzdravení. Mnohí chorí tam čakali na pohyb vôd rybníka.

- -

Myšlienky z homílie Svätého Otca

Ako povedal Svätý Otec, dnešná liturgia nám prestavuje vodu ako symbol spásy. V prvom liturgickom čítaní z Knihy proroka Ezechiela (47,1-9.12) je videnie o vode vyvierajúcej z chrámu – všetko, k čomu sa táto voda dostala, ozdravelo. Evanjelium hovorí o rybníku, pri ktorom bolo mnoho chorých, pretože sa hovorilo, že keď sa v ňom zvíri voda, prví, ktorí sa do nej pohrúžia, budú uzdravení. Mnohí chorí tam čakali na pohyb vôd rybníka.

Choroba duchovnej znechutenosti

„Bol tam aj istý muž, ktorý bol už 38 rokov chorý. Čakal tam 38 rokov na uzdravenie. Toto núti premýšľať, je tak? Je to trochu príliš... pretože ten, kto chce byť uzdravený si zariadi, aby mal niekoho, kto mu pomôže, pohne vecou, svižne a s trochou dôvtipu... No tento tam bol 38 rokov, to už pomaly nebolo jasné, či je ešte chorý, alebo už mŕtvy... Ježiš, keď ho tam vidí ležať a vie, aká je skutočnosť, že tam je už mnoho rokov, hovorí mu: „Chceš ozdravieť?“

A odpoveď je zaujímavá: nehovorí áno, ale sťažuje sa. Kvôli chorobe? Nie. Ten chorý odpovedá: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem – keď už-už uvažujem tam ísť –, iný ma predíde.“ Je to človek, ktorý vždy prichádza neskoro. Ježiš mu hovorí: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A v tom momente muž ozdravel.

Postoj tohto muža nás vedie k zamysleniu, povedal pápež. Okrem nejakej tej telesnej paralýzy mal chorú aj dušu:

„Bol chorý srdcom, bol chorý v duši, bol chorý na pesimizmus, smútok, mal chorobu duchovnej znechutenosti (acédie). Toto bolo chorobou tohto muža: „Áno, chcem žiť, ale...“, a takto tam zostával. Tu má byť odpoveďou: Áno, chcem ozdravieť! Avšak nie, u neho je to sťažovanie sa: „Tí ostatní ma predídu, vždy tí iní“. Odpoveďou na Ježišovu ponuku uzdravenia je lamentovanie ohľadom ostatných. A takto tam 38 rokov lamentoval nad ostatnými. No nerobil nič pre to, aby sa uzdravil.“

Hriech sivej neutrálnosti a nevďaku

Ježiš muža neskôr našiel v chráme. A vraví mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie“. Po odcitovaní týchto Ježišových slov z Jánovho evanjelia pápež František skonštatoval:

„Ten muž bol v hriechu, nie však tým, že by spáchal nejaký zločin, to nie. Bol to hriech živorenia a sťažovania sa na život druhých: hriech smútku, ktorý zasieva diabol, tej neschopnosti urobiť životné rozhodnutie, pozerania na život druhých len preto, aby si sám poťažkal. Nekritizoval ich, ale sám nad sebou lamentoval: „Oni sú prví, ja som obeťou tohto života“ – lamentácie, takéto osoby dýchajú lamentovaním.“

Pápež v tejto súvislosti pripomenul príbeh o uzdravení slepca z čítaní uplynulej nedele (Jn 9,1-41). Poukázal na radosť a rozhodnosť, s akou uzdravený slepec diskutoval s učiteľmi zákona o Ježišovi. Aký kontrast s uzdraveným mužom z dnešnej state, skonštatoval Svätý Otec a dodal:

„Vedie ma to k myšlienke na mnohých kresťanov, ktorí žijú v tomto stave duchovnej znechutenosti, ľahostajnosti, neschopní niečo urobiť, no ktorí sa na všetko sťažujú. A duchovná znechutenosť je jedom, je hmlou, ktorá obklopuje dušu a nedovoľuje jej žiť. Je tiež akousi drogou, pretože ak ju okúsiš opakovane, zapáči sa ti. A skončíš ako „smutný závislák“, ako závislý od znechutenosti... Je ako vzduch. A toto je hriech, ktorý je medzi nami dosť zvyčajný: smútok, znechutenie, nehovorím melanchólia, no približuje sa k nej.“

Voda krstu, symbol sily a znovuzrodenia

Prospeje nám viackrát si prečítať Jánovu 5. kapitolu, aby sme si dobre všimli túto chorobu, do ktorej môžeme upadnúť, vyzval Petrov nástupca. Okrem obviňovania druhých z vlastného nešťastia sa totiž treba vyvarovať aj ďalšieho nedostatku, ktorý je zjavný z tohto príbehu: nevďačnosti a nedostatku radosti z uzdravenia, ako to bolo u onoho človeka:

„A potom, namiesto toho, aby išiel za Ježišom a poďakoval sa mu, on len o ňom informuje: „Bol to tento“. Je to sivý život, no je sivým vďaka tomuto zlému duchu, ktorým je znechutenosť, smútok, melanchólia.

Pomyslime na vodu, na tú vodu, ktorá je symbolom našej sily, nášho života. Na vodu, ktorú Ježiš použil na to, aby nás znovuzrodil, na krst. A pomyslime aj na seba, či niekto z nás nie je v nebezpečenstve skĺznuť do tohto znechutenia, lenivosti, do tohto neutrálneho hriechu: je to hriech neutrálnosti – ani biely ani čierny, nevieme čo sme zač. A toto je hriech, ktorý môže diabol použiť na to, aby zničil náš duchovný život a aj náš osobný život.

Nech nám Pán pomôže pochopiť, aký nepekný a aký zákerný je tento hriech“.

- -

Modlitba duchovného svätého prijímania

Ranná omša v Dome sv. Marty sa aj dnes uzavrela poklonou pred vystavenou Eucharistiou a požehnaním s monštranciou. Svätý Otec pre veriacich sledujúcich omšu cez médiá vyslovil modlitbu duchovného svätého prijímania inšpirovanú sv. Alfonzom de Liguori:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

( TK KBS, RV zk, jb; ml ) 20200324040   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]