Vatikán 23. marca (RV) Pri rannej svätej omši v pondelok 23. marca myslel pápež František na rodiny, ktoré sa v dôsledku pandémie ocitli v ekonomických ťažkostiach, keď ich živitelia nemôžu pracovať. V homílii povzbudil veriacich modliť sa s vierou, vytrvalosťou a odvahou.V priamom prenose slávenia Eucharistie z Domu sv. Marty boli prvé slová Svätého Otca o dôvere: „Ja dúfam v Pána; plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť“ (Ž 30,7-8).
Za tých, čo zostali bez práce a vo finančných ťažkostiach
Po vstupnej antifóne pápež František uviedol úmysel svätej omše: „Modlime sa dnes za osoby, ktoré kvôli pandémii začínajú pociťovať ekonomické problémy, pretože nemôžu pracovať a všetko to dopadá na rodinu. Modlime sa za ľudí, ktorí majú túto ťažkosť“.
Evanjelium na tento deň (Jn 4,43-54) hovorí o uzdravení syna kráľovského úradníka. Pápež František v homílii zdôraznil, aké dôležité je, predovšetkým v tomto období, modliť sa s dôverou, vytrvalosťou a odvahou.
- -
Plné znenie homílie Svätého Otca
„Tento otec prosí o zdravie pre syna. Pán napomína tak trochu všetkých, ale aj jeho: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte“. Úradník namiesto toho, aby mlčal a zostal ticho, pokračuje a hovorí mu: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie“. A Ježiš odpovedá: „Choď, tvoj syn žije“.
Sú potrebné tri veci, aby bola naša modlitba skutočná. Prvou je viera: ak nemáte vieru... A mnohokrát je modlitba iba ústna, z úst, ale nevychádza z viery srdca, alebo je to viera slabá... Pomyslime na iného otca, na toho, čo mal posadnutého syna, keď mu Ježiš odpovedá: „Všetko je možné tomu, kto verí“; a ten otec hovorí jasne: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9,24).
Viera v modlitbe. Modliť sa s vierou. Či už keď sa modlíme vonku, alebo keď prídeme sem a Pán je tu (pozn.: gesto smerom ku svätostánku), ale mám vieru, alebo je to zvyk? Buďme pozorní v modlitbe: neupadnime do zvyku bez uvedomovania si, že Pán je prítomný, že hovorím s Pánom, a že on je schopný vyriešiť ten problém. Prvou podmienkou pre skutočnú modlitbu je viera.
Druhá podmienka, ktorej nás rovnako učí Ježiš, je vytrvalosť. Niektorí prosia, a milosť neprichádza: nemajú vytrvalosť, pretože v hĺbke necítia jej potrebu, alebo nemajú vieru. A sám Ježiš nás vyučuje v podobenstve o pánovi, ktorý ide o polnoci k susedovi prosiť o chlieb: vytrvalosť klopať na dvere... Alebo vdova pred nespravodlivým sudcom: len nalieha a nalieha: je vytrvalá.
Viera a vytrvalosť idú pospolu, pretože ak máš vieru, si si istý, že Pán ti dá to, o čo prosíš. A ak ťa Pán necháva čakať, len ďalej a ďalej klop, a napokon ti Pán tú milosť dá. Ale Pán to tak nerobí preto, aby bol zaujímavý alebo ako keby povedal „radšej nech čaká“. Nie. Robí to pre naše dobro, aby sme to brali vážne.
Berme vážne modlitbu, nie ako papagáje: bla, bla, bla a nič viac... Sám Ježiš nás napomína: „Nebuďte ako pohania, ktorí sa nazdávajú, že účinnosť modlitby je v slovách, v množstve slov“. Nie. Je to vytrvalosť. A viera.
A tretia vec, ktorú chce Boh v modlitbe, je odvaha. Niekto si môže pomyslieť: na to treba odvahu, aby som sa modlil a aby som sa postavil pred Pána? Treba na to odvahu. Odvahu postaviť sa tam s prosbou a ísť stále ďalej, ba takmer – nechcem vysloviť nejakú herézu – takmer akoby pohroziť Pánovi. Je to odvaha Mojžiša pred Bohom, keď chcel Boh zničiť ľud a jeho postaviť na čelo iného ľudu. Hovorí: „Nie, ja spolu s ľudom“. Odvaha. Odvaha Abraháma, keď zjednáva záchranu Sodomy: „A keby ich tam bolo 30, a ak by ich bolo 25, a ak by boli 20...“: tam je odvaha. Veľmi je treba túto cnosť odvahy. Nie iba pre apoštolské činnosti, ale aj pre modlitbu.
Viera, vytrvalosť a odvaha. V týchto dňoch, v ktorých je nevyhnutné modliť sa, modliť sa viac, uvažujme nad tým, či sa modlime takto: s vierou, že Pán môže zasiahnuť, s vytrvalosťou a s odvahou. Pán nesklame. Nesklame. Nechá nás čakať, sám si určí čas, ale nesklame. Viera, vytrvalosť a odvaha.“
Poklona a duchovné sväté prijímanie
I dnes pápež František po svätej omši dal vystaviť Sviatosť oltárnu na poklonu a na záver udelil eucharistické požehnanie prítomným v kaplnke Domu sv. Marty i tým, čo ho sledujú cez internetový stríming či televíziu. Predniesol túto modlitbu duchovného prijímania:
„K tvojim nohám, môj Ježiš, sa skláňam a obetujem ti kajúcnosť svojho skrúšeného srdca, ktoré sa vo svojej nepatrnosti ponára do tvojej svätej prítomnosti. Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Vo vyčkávaní šťastia sviatostného prijatia chcem ťa prijať duchovne. Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa. Nech sa tak stane.“
Preložila: Slovenská redakcia VR
