Vatikán 13. marca (RV) Aj v deň svojho siedmeho výročia zvolenia za pápeža, v piatok 13. marca, slúžil Svätý Otec rannú svätú omšu za chorých i všetkých, čo čelia ťažkej situácii pandémie. Pridal úmysel za duchovných pastierov, aby prijímali také opatrenia, ktoré nenechajú Boží ľud osamote a sprevádzali ho posilou Božieho slova, sviatostí a modlitby.V piatom dni priamych prenosov ranných slávení Eucharistie z Domu sv. Marty sa pápež František sústredil zvlášť na to, aby Boží ľud nebol v tejto dramatickej situácii ponechaný duchovne strádať. Preto v úvode svätej omše osobitne pamätal na duchovných pastierov, aby vedeli robiť správne krízové rozhodnutia:
„V týchto dňoch sa zjednocujeme s chorými, rodinami, ktoré trpia touto pandémiou. A chcel by som tiež prosiť dnes za duchovných pastierov, ktorí musia sprevádzať Boží ľud v tejto kríze: nech im dá Pán silu a schopnosť zvoliť najlepšie prostriedky na pomoc.
Drastické opatrenia nie vždy sú dobré, preto prosme: aby Duch Svätý dal pastierom schopnosť a pastoračné rozlišovanie, aby prijali také opatrenia, ktoré nenechajú veriaci Boží ľud osamote. Nech sa Boží ľud cíti sprevádzaný duchovnými pastiermi a posilou Božieho slova, sviatostí a modlitby.“
V homílii inšpirovanej biblickými čítaniami o predaní Jozefa vlastnými bratmi do otroctva (Gn 37) a podobenstvo o spupných vinohradníkoch, ktorí zabili syna pána vinice (Mt 21) hovoril Svätý Otec o nevernosti voči Božej Zmluve zo strany toho, kto sa chce zmocniť Božích darov a uzavrieť ich do ideológie.
- -
Homília pápeža Františka v plnom znení
Obe čítania sú proroctvom o Pánovom umučení. Jozef, predaný ako otrok za dvadsať strieborných a odovzdaný pohanom. A Ježišovo podobenstvo, ktoré jasným symbolom hovorí o zabití Syna. Tento príbeh človeka, ktorý vlastnil pôdu, vysadil vinicu, a urobil to veľmi starostlivo: obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Urobil to dobre. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
Toto je Boží ľud. Pán si vybral tento ľud, ide tu o vyvolenie tých ľudí. Je to vyvolený ľud. A tiež je tu prísľub: „Napredujte. Ty si mojím ľudom“ - prisľúbenie dané Abrahámovi. A tiež je tu zmluva uzavretá s ľudom na hore Sinaj. Ľud si má vždy uchovávať v pamäti to vyvolenie - že je vyvoleným ľudom -, ten prísľub - aby hľadeli vpred s nádejou - a tú zmluvu, aby žili každý deň s vernosťou.
Ale v tomto podobenstve sa odohráva to, že keď príde čas na zber úrody, títo ľudia zabúdajú, že oni nie sú vlastníkmi: „Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.“ Zaiste tu Ježiš dáva vidieť – hovoril vtedy k zákonníkom – ako zákonníci zaobchádzali s prorokmi.
„Napokon k nim poslal svojho syna,“ lebo si myslel, že k jeho vlastnému synovi budú mať úctu. „Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘“.
Ukradli si dedičstvo, s ktorým to bolo inak. Je to príbeh nevernosti, nevernosti vyvoleniu, nevernosti prísľubu, nevernosti zmluve, ktorá je darom. Vyvolenie, prísľub a zmluva sú Božím darom. Ide o nevernosť voči daru od Boha: nepochopiť, že tu ide o dar a vziať si ho ako vlastníctvo.
Títo ľudia si ten dar privlastnili a odobrali mu tento charakter daru, aby ho premenili na vlastníctvo v zmysle „moje“. A dar, ktorý je bohatstvom, otvorenosťou, ktorý je požehnaním, bol uzatvorený, daný do klietky doktríny množstva zákonov. Bol zideologizovaný. A takto dar stratil svoju prirodzenosť daru, dostal sa do podoby ideológie. Predovšetkým moralistickej ideológie plnej predpisov, a aj smiešnej, keďže sa znižuje ku kazuistike v každej veci.
Privlastnili si dar. Toto je ten veľký hriech. Je to hriech zabudnutia na to, že sám Boh sa pre nás stal darom, že toto nám Boh dal ako dar, a zabudnutím na to sa urobiť pánmi, vlastníkmi. A prísľub nie je už viac prísľubom, vyvolenie nie je viac vyvolením – je to vykladať si zmluvu tak, ako sa mi páči, ideologizovane.
V tomto postoji, tu v Evanjeliu, vidím azda počiatok klerikalizmu, ktorý je zvrátenosťou, ktorý neustále popiera gratuitné (zdarma darované, nezištné, plne slobodné – pozn. prekl.) Božie vyvolenie, gratuitnú Božiu zmluvu, gratuitný Boží prísľub. Zabúda na gratuitu zjavenia, zabúda, že Boh sa zjavil ako dar, stal sa darom pre nás a my ho musíme dávať, ukazovať ho ostatným ako dar, nie ako naše vlastníctvo.
Klerikalizmus nie je vecou iba dnešných dní, strnulosť (rigídnosť) nie je vecou tejto doby, bola už v čase Ježiša. A Ježiš bude ďalej pokračovať vo vysvetľovaní podobenstiev – toto je 21. kapitola – bude pokračovať s odsúdením až po vyústenie v 23. kapitole, kde sa ukazuje Boží hnev voči tým, ktorí si ten dar berú ako vlastníctvo a znižujú jeho bohatstvo na ideologické vrtochy svojho myslenia.
Prosme dnes Pána o milosť prijímať dar tak ako dar a odovzdávať ten dar ďalej ako dar, nie ako vlastníctvo, nie sektárskym spôsobom, nie spôsobom rigídnym či „klerikalistickým“.
Preložila: Slovenská redakcia VR
