V priamom prenose zo Sály bibliotéky pápež František vyjadril solidaritu trpiacim infekčným ochorením a poďakoval zdravotníkom a dobrovoľníkom. Ocenil modlitbové úsilie zjednocujúce všetkých ľudí dobrej vôle naprieč náboženstvami a vyzval nezabúdať ani na trpiace obyvateľstvo Sýrie, donútené k úteku vojnou, hladom a chorobami.

V rámci katechézy Svätý Otec pokračoval v cykle o Ježišových blahoslavenstvách, tentoraz to bolo štvrté blahoslavenstvo:  „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Mt 5,6).

- -

Cyklus o blahoslavenstvách (5): Lační a smädní po spravodlivosti

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pri dnešnej audiencii pokračujeme v rozjímaní nad žiarivou cestou šťastia, ktorú nám Pán odovzdal v blahoslavenstvách, a dostávame sa k štvrtému z nich: «Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.» (Mt 5,6)

Pristavili sme sa už pri chudobe v duchu i pri plači; teraz sa pristavíme pri ďalšom type slabosti, ktorá má súvis s hladom a smädom. Hlad a smäd sú primárne potreby, týkajú sa prežitia. Toto treba zdôrazniť: tu nejde o nejakú túžbu vo všeobecnosti, ale o každodennú a životnú nevyhnutnosť, akou je výživa.

Čo to však znamená byť lační a smädní po spravodlivosti?

Zaiste tu nehovoríme o tých, ktorí chcú pomstu, veď práve naopak v predchádzajúcom blahoslavenstve sme hovorili o miernosti. Istotne nespravodlivosti zraňujú ľudstvo; ľudská spoločnosť naliehavo potrebuje nestrannosť, pravdu a sociálnu spravodlivosť; pamätajme, že zlo konané na ženách a mužoch sveta prichádza až k srdcu Boha Otca. Ktorý otec by netrpel kvôli bolestiam svojich detí?

Sväté písmo hovorí o bolesti chudobných a utláčaných, ktorú Boh pozná a zdieľa. Pretože počul volanie z útlaku, vystupujúce od synov Izraela – ako rozpráva kniha Exodus (porov. 3,7-10) –, Boh zostúpil, aby vyslobodil svoj ľud. Ale hlad a smäd po spravodlivosti, o ktorom nám hovorí Pán, je ešte hlbší než legitímna potreba ľudskej spravodlivosti, ktorú každý človek nosí vo svojom srdci.

V tej istej „reči na vrchu“, o niečo ďalej, hovorí Ježiš o spravodlivosti väčšej než ľudské právo alebo osobná dokonalosť, keď hovorí: «Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva» (Mt 5,20). A toto je spravodlivosť, ktorá pochádza od Boha (porov. 1 Kor 1,30).

V Písme nájdeme vyjadrenie smädu hlbšieho než ten fyzický, čo je túžbou, sídliacou v koreni nášho bytia. Žalm hovorí: «Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody» (Ž 63,2). Cirkevní otcovia hovoria o tomto nepokoji, ktorý prebýva v srdci človeka. Sv. Augustín hovorí: «Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe» (Vyznania, 1,1.5). Je tu vnútorný smäd, vnútorný hlad, nepokoj...

V každom srdci, dokonca i v ľuďoch najskazenejších a vzdialených od dobra, je ukryté prahnutie po svetle, hoci by sa nachádzalo pod sutinami klamstiev a omylov, ale vždy je tu smäd po pravde a dobre, čo je smäd po Bohu. To Duch Svätý podnecuje tento smäd: to On je tou živou vodou, ktorá uhnietila náš prach, to On je tým stvoriteľským dychom, ktorý jej dal život.

Kvôli tomuto je Cirkev poslaná ohlasovať všetkým Božie slovo, preniknutá Duchom Svätým. Pretože evanjelium Ježiša Krista je tou najväčšou spravodlivosťou, akú možno ponúknuť srdcu ľudstva, ktoré ju životne potrebuje, i keď si to neuvedomuje (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2017: „Milosť Ducha Svätého nám udeľuje Božiu spravodlivosť. Spája nás skrze vieru a krst s umučením a zmŕtvychvstaním Krista, a Duch nás robí účastníkmi na jeho živote.“)

Napríklad, keď muž a žena sa vezmú a majú v úmysle konať niečo veľké a pekné, a ak si uchovávajú tento smäd živým, vždy nájdu cestu ako napredovať, uprostred problémov, s pomocou Milosti. Aj mladí majú tento hlad, a nesmú ho stratiť! Je treba chrániť a živiť v srdciach detí túto túžbu po láske, nežnosti a prijatí, ktorú vyjadrujú vo svojich úprimných a radostných nadšeniach.

Každý človek je povolaný znovu objaviť, čo naozaj zaváži, čo naozaj potrebuje, na čom spočíva dobrý život, a zároveň aj čo je druhoradé a čoho sa dá pokojne zriecť.

Ježiš ohlasuje v tomto blahoslavenstve – lační a smädní po spravodlivosti – že existuje smäd, ktorý nesklame; smäd, ktorý, ak bude vypočutý, bude nasýtený a vždy dôjde k dobrému koncu, pretože zodpovedá samotnému srdcu Boha, jeho Svätému Duchu, ktorý je láska, a aj tomu semiačku, ktoré zasial Duch Svätý do našich sŕdc. Nech nám Pán dá túto milosť: mať tento smäd po spravodlivosti, čo je práve touto túžbou nájsť ho, vidieť Boha a konať dobro druhým.

Preložila: Slovenská redakcia VR

- -

Po pozdravoch vo svetových jazykoch Svätý Otec reagoval na súčasnú situáciu, ktorá rozhodla aj o mimoriadnej forme jeho komunikácie s verejnosťou:   

„V tejto chvíli by som sa chcel obrátiť na všetkých chorých, ktorí majú vírus, a ktorí trpia chorobou, a na mnohých, ktorí trpia neistotami vo svojich vlastných ochoreniach. Ďakujem zo srdca nemocničnému personálu, lekárom, zdravotným sestrám a ošetrovateľom, dobrovoľníkom, ktorí sú v tejto tak ťažkej chvíli nablízku osobám, ktoré trpia.

Ďakujem všetkým kresťanom, všetkým mužom a ženám dobrej vôle, ktorí sa modlia za tento moment, všetci zjednotení, nech už patria k akejkoľvek náboženskej tradícii. Ďakujem zo srdca za toto úsilie.

Ale nechcel by som, aby táto bolesť, táto tak silná epidémia, nám dala zabudnúť na úbohých Sýrčanov, ktorí trpia na hraniciach medzi Gréckom a Tureckom: je to národ trpiaci už roky. Musia utekať pred vojnou, pred hladom, pred chorobami. Nezabúdajme na bratov a sestry, mnohé deti, ktoré tam trpia.“

Po týchto slovách sa Svätý Otec obrátil osobitne na Talianov, ktorí sú od nedele v celoštátnom pohotovostnom stave so zákazom cestovania:

„Povzbudzujem vás postaviť sa ku každej situácii, aj tej najťažšej, s pevnosťou, zodpovednosťou a nádejou. Chcel by som tiež poďakovať farnosti väznice „Due Palazzi“ z Padovy: veľká vďaka. Včera som dostal znenie textu Krížovej cesty, ktorý ste pripravili na tohtoročný Veľký piatok. Ďakujem, že ste pracovali všetci spolu, celá komunita väznice. Ďakujem za hĺbku vašich meditácií.“

Na záver televízneho prenosu zo sály pápežskej knižnice sa Svätý Otec prostredníctvom televíznej kamery prihovoril tým, ktorých by inak za normálnych okolností na záver audiencie osobne pozdravil stiskom ruky či znakom kríža z papamobilu:

„Obraciam sa teraz osobitným pozdravom na mladých, na seniorov, na chorých i na novomanželov. Nech môžete prežívať tento pôstny čas s pohľadom upretým na Ježiša, ktorý trpel a vstal z mŕtvych, prijímajúc od jeho Ducha útechu a pokojnú vľúdnosť.“

Preložila: Slovenská redakcia VR

-

Aktualizované 14. 3. 2020

( TK KBS, RV mh, jb; ml ) 20200311039   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]