Vatikán 5. februára (RV) Plač kráľa Dávida nad smrťou svojho syna, ktorý sa proti nemu vzbúril, je proroctvom o láske Boha Otca k nám – o láske, ktorá za nás vyšla až na Ježišov kríž. Náš Pán je otec a svoje otcovstvo nikdy nezaprie. To sú myšlienky z homílie pápeža Františka pri svätej omši v Dome sv. Marty v utorok 4. februára.Svätý Otec komentoval prvé liturgické čítanie z Druhej knihy Samuelovej (2 Sam 18, 9-10.14b. 24-25a. 30 - 19, 3), ktoré hovorí o konci Absolóna a jeho boja proti vlastnému otcovi, kráľovi Dávidovi, aby ho vystriedal na tróne.
Ako vysvetlil pápež, Dávid trpel kvôli vojne, ktorú jeho syn rozpútal proti nemu. Absolón presvedčil ľud, aby bojoval na jeho strane a Dávid, aby si zachránil vlastný život, musel z Jeruzalema utiecť. „Šiel bosý, so zahalenou hlavou, niektorí ho urážali, iní doňho hádzali kamene, pretože všetok ľud bol na strane toho syna, ktorý oklamal ľud, zlákal srdce ľudí pomocou prísľubov“, pripomenul Svätý Otec.
Dávidov plač ukazuje srdce Boha
Liturgické čítanie opisuje Dávida čakajúceho na správy z frontu. Keď mu posol oznámil, že Absolón zahynul v boji, Dávid sa zachvel a plačúc opakoval: «Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba!» Tí, čo sú na kráľovej strane, sú touto reakciou prekvapení:
„Prečo plačeš? Veď on bol proti tebe, zaprel ťa, zaprel tvoje otcovstvo, urazil ťa, prenasledoval ťa, mal by si radšej vystrojiť oslavu, oslavuj, pretože si zvíťazil!“ Dávid však len hovorí: „Syn môj, syn môj“ a plače. Tento Dávidov plač je historickou skutočnosťou, no zároveň je aj proroctvom. Dáva nám vidieť srdce Boha, čo robí Pán s nami, keď sa od neho vzďaľujeme, čo robí Pán, keď ničíme seba samých hriechom, dezorientovaní, stratení. Pán je otcom a nikdy nezaprie toto otcovstvo: „Syn môj, syn môj“.“
Ako zdôraznil Svätý Otec, tento plač Boha stretávame, keď sa ideme vyspovedať z našich hriechov, pretože to nie je ako „ísť do čistiarne“, aby nám odstránili škvrnu, ale „znamená to ísť k Otcovi, ktorý kvôli mne plače, pretože je otcom“.
Boh nikdy nezaprie svoje otcovstvo
Dávidove slová: „Syn môj Absolón, radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba“, sú prorocké a v prípade Boha „sa stávajú skutočnosťou“, zdôraznil pápež:
„Otcovská láska, ktorú k nám prechováva Boh, je tak veľká, že zomrel namiesto nás. Stal sa človekom a zomrel za nás. Keď hľadíme na kríž pomyslime na tie slová: „Radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba“. A počúvajme hlas Otca, ktorý nám v Synovi hovorí: „Syn môj, syn môj“. Boh nezapiera synov, Boh nevyjednáva o svojom otcovstve.“
V Ježišovi Boh umiera namiesto nás
Láska Boha ide až do extrémnej krajnosti. Ten, kto visí na kríži, je Boh, Syn Otca – poslaný, aby dal za nás život, pripomenul Svätý Otec.
„Prospeje nám v ťažkých chvíľach nášho života – a všetci ich máme – vo chvíľach hriechu, v momentoch, keď sa vzďaľujeme od Pána, počuť v srdci tento hlas: „Syn môj, dcéra moja, čo to robíš? Prosím, nesiahaj si na život. Ja som zomrel za teba.“
Ježiš plakal pri pohľade na Jeruzalem. Ježiš plače „pretože mu nedovoľujeme, aby nás miloval“, skonštatoval pápež a rannú homíliu zakončil pozvaním: „Vo chvíľach pokušenia, vo chvíľach hriechu, v momente, keď sa vzďaľujeme od Pána, snažme sa začuť tento hlas: „Syn môj, dcéra moja, prečo?“
